Partnerské stránky:

 

UNSK

 

Ubytovanie na vidieku

 

Visititra

 

Slovakia travel

 

 Poklady kraja

 

 

Oponický hrad

Kategória: Hrady

Okres Topoľčany, obec Oponice

Jedným z hradov dohliadajúcich na údolie rieky Nitry s dôležitými stredovekými komunikáciami bol Oponický hrad. Jeho zrúcanina nad rovnomennou obcou nás i dnes upúta pri pohľade z údolia na členitý masív Tríbečského pohoria. Podobne v Oponiciach nechal postaviť kamenný hrad brat Matúša Trenčianskeho - magister Čák. V listinách sa Oponický hrad prvý raz spomína v roku l300, kedy ho spravoval Čákov kastelán komes Valentín.

Po smrti Matúša Čáka Trenčianskeho bez dedičov v roku l32l boli tunajšie Matúšove hrady na kráľov pokyn v krátkom čase obsadené kráľovským vojskom, ktoré viedol magister Mikuláš z rodu Gutkeled. Niektorí bývalí Matúšovi kasteláni, keďže videli márnosť svojho odporu, vzdávali sa bez boja. Tak to bolo i v prípade Oponíc. Zmena v držbe hradu nastala v roku l392, kedy hradné panstvo získali tri dcéry Mikuláša z Čeklísa a ich manželia, z ktorých Peter, syn Tomáša zo Stráží, sa na základe deľby majetkov v roku l395 stal jediným majiteľom hradu a prislúchajúcích obcí - Oponice, Lehôtka a Polianka. Peter sa stal aj zakladateľom rodu Apponyiovcov, ktorého členovia si od roku l4ll píšu predikát po hrade - de Apon. Už v druhej polovici l5. storočia mali Aponiovci vo Veľkých Oponiciach šľachtické kúrie, ktoré v čase bezpečia boli ich trvalými obydliami a hrad slúžil najmä na úschovu rodinných cenností i ako útočisko v čase ohrozenia. O tom, že sa Apponyiovci na hrade trvalo nezdržiavali, svedčí aj lúpežné prepadnutie nedbalo stráženého hradu poddanými Anny Ludanickej z neďalekých Ludaníc v roku l5l4.Rýchlo vzrastajúce turecké nebezpečenstvo a zlý stav poškodeného hradu priviedli v roku l542 Benedikta Apponyiho k rozhodnutiu hrad obnoviť. Následné spory so spolumajiteľom hradu zrejme celú obnovu spomalili, lebo ešte v roku l566 musela vdova po Benediktovi, vlastniaca väčšiu časť hradu, svoju čiastku zálohovať Jánovi Apponyimu pre nedostatok peňazí na opevňovacie práce. Hrad, ako to uvádza Matej Bel, vynikajúco uchránil majiteľov i susedov v čase tureckých nepokojov avšak plieneniu podľahla obec s kostolom, ktoré Turci vypálili. V prvej polovici 17. storočia smrti zostala väčšina hradu bez údržby a osud chátrajúcej stavby dovŕšil požiar v roku l645. Napriek tomu hrad neskôr poslúžil ako útočisko kuruckým povstalcom, takže ho po obsadení na začiatku l8. storočia cisárske vojská zbúrali.
Na začiatku 21. storočia vzniklo OZ APPONIANA, ktoré sa snaží ruiny hradu zachrániť a zachovať pre budúce generácie.

Zdroj: Peter Sater - OZ APPONIANA