Partnerské stránky:

 

UNSK

 

Ubytovanie na vidieku

 

Visititra

 

Slovakia travel

 

 Poklady kraja

 

 

Kostol Panny Márie a zaniknutý benediktínsky kláštor

Kategória: Sakrálna architektúra

Diakovce

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1002. Kráľ Štefan I. daroval obec Wag(neskoršie Dyaquai) opátstvu benediktínskeho kláštora v Panonhalme.

O existencii kostola Pany Márie sa dozvedáme z buly pápeža Pascala I. z roku 1103. Mohlo ísť o malý jednoloďový kostol s podkovovitou apsidou, ktorý je dodnes zachovaný pri kostole ako bočná kaplnka sv. Štefana.

Z poverenia pápeža Gregora IX. Bol 14. Novembra 1228 nitrianskym biskupom Jakubom vysvätený nový trojloďový kostol Panny Márie. Písomná zmienka o tejto udalosti je v 26. listine Prayovho kódexu z rokov 1192 až 1195, ktorý bol používaný v diakovskom kláštore a pravdepodobne tu aj vznikol.

Dvojpodlažná stavba mladšieho románskeho kostola je rozdelená na horný a dolný kostol, čo je v našich podmienkach unikátne riešenie, výnimočné aj v európskom meradle. Dispozícia trojloďovej stavby je na východnej strane ukončená trojicou apsíd, na západnej strane sa nachádzala empora a dvojvežie na spôsob westwerku. Kým o využití dolného kostola niet pochýb, nie je jednoznačné využitie poschodia. Bočné lode rozdelené na menšie priestory, pravdepodobne slúžili ako klauzúry pre mníchov. Stredná loď, ústiaca na východe do apsidy, mohla mať kultové využitie. V okolí kostola pravdepodobne stáli budovy, ktoré patrili k vybaveniu kláštora.

Románske veže boli v období baroka, koncom 18. storočia, zvýšené. V rokoch 1872 až 1875 bola k západnej časti kláštorného kostola pristavaná trojloďová neorománska bazilika podľa projektu Friedricha Schuleka, ktorá nadviazala na zachované románske tvaroslovie. Románska empora a spodná časť západného priečelia bola zbúraná kvôli prepojeniu nového a starého priestoru. K severnej veži bolo pristavané vretenové schodisko vedúce do horného kostola a sakristia.

V rokoch 1940 až 1941 bola uskutočnená rozsiahla obnova kostola, najmä vnútorného zariadenia, vrátane interiérovej výmaľby. Posledná obnova bola vykonaná v 90-tych rokoch 20. storočia.

Románsky kláštorný kostol je zachovaný v takmer pôvodnom rozsahu, aj so starším kostolom na južnej strane. Na fasádach je vidieť typické dekoratívne stavebné prvky románskeho slohu ako strieškový vlys, oblúčikový vlys a slepé arkády.