Územie dnešného Nitrianskeho kraja a jeho centrum, starobylé mesto Nitra, zohrali v dejinách slovenského národa i Slovenska, jeho kultúry a vzdelanosti mimoriadne významnú úlohu. Na dôležitú dopravnú polohu Nitrianskeho kraja poukazujú koridory, ktoré jeho územím prechádzali už v dávnej minulosti.

Pozdĺž rieky Nitry sa formovala najstaršia obchodná cesta (tzv. Poľská), ktorá sa využívala už v predrímskom období – spájala Podunajsko s Baltickou oblasťou. V Nitre sa križovala s obchodnou cestou, ktorá spájala Viedeň a Bratislavu so stredným a východným Slovenskom. V 2. polovici 13. storočia veľký význam získala tzv. Česká cesta, ktorá z Ostrihomu cez trhovú osadu Ňárhíd (predchodca Nových Zámkov) smerovala na Trnavu a popri Skalici na Moravu. Rozvojová os územia pozdĺž rieky Nitry umožnila lokalizáciu priemyslu. Kraj má významnú geopolitickú polohu – je súčasťou medzinárodných rozvojových osí. Leží na európskej juhovýchodnej rozvojovej osi, ktorá bola definovaná v rámci programu priestorového rozvoja Európy na najbližších päťdesiat rokov, známeho tzv. Red Octopus (Červená chobotnica). Toto rozvojové rameno vedie po trase Stuttgart – Ulm – Mníchov – Salzburg / Linz – Viedeň – Bratislava – Budapešť – Belehrad. Z hľadiska cezhraničnej spolupráce je Nitriansky kraj súčasťou Euroregiónu Váh – Dunaj – Ipeľ. Na východe do neho zasahuje aj Ipeľský euroregión.

Nitriansky kraj sa nachádza v juhozápadnej časti Slovenskej republiky, pričom na juhu hraničí s Maďarskou republikou (so župami Györ – Moson – Sopron, Komárom – Esztergom a Pest). Na východe susedí s Banskobystrickým samosprávnym krajom (s okresmi Veľký Krtíš, Krupina, Banská Štiavnica a Žarnovica), na severe s Trenčianskym samosprávnym krajom (s okresmi Nové Mesto nad Váhom, Bánovce nad Bebravou a Partizánske). Na západe susedí s Trnavským samosprávnym krajom (s okresmi Dunajská streda, Galanta, Hlohovec a Piešťany). Má poludníkovo pretiahnutý tvar v severojužnom smere.

Nitriansky kraj sa nachádza na styku severných výbežkov nížinatej krajiny Panónskej panvy, tvorenej Podunajskou nížinou a juhozápadnými výbežkami hornatej krajiny západných Karpát, tvorených pohoriami oblastí Fatransko-tatranskej, Matransko-slanskej a Slovenským stredohorím. Podunajská nížina tvorí prevažnú časť územia kraja. Jej južná časť, Podunajská rovina, je tvorená riečnymi akumuláciami, často prikrytými nánosmi viatych pieskov. Severnú časť nížiny tvorí Podunajská pahorkatina. Rieky Nitra, Žitava, Hron a Ipeľ vytvorili svojou činnosťou čiastkové pahorkatiny, pomenované podľa nich. Pahorkatiny sú pokryté sprašami a sprašovými hlinami, na ktorých sa vyvinuli veľmi úrodné pôdy. Zo severu územie kraja lemujú pohoria Považský Inovec a Tribeč, tvorené kryštalickými bridlicami, granodioritmi, doiritmi, vápencami a dolomitmi. Na severovýchode a východe sú to sopečné pohoria Pohronský Inovec a Štiavnické vrchy, tvorené prevažne ryolitmi a ryodacitmi a výbežky Krupinskej planiny zo sopečných tufov a aglomerátov. Izolovaným pohorím na juhovýchode územia kraja je pohorie Burda, ktoré je tvorené z andezitov a ich pyroklastík. Najvyšší bod územia Nitrianskeho kraja sa nachádza v pohorí Považský Inovec na severozápade územia – je to vrch Panská Javorina (942,6 m n.m.) v obci Podhradie v okrese Topoľčany. Najnižší bod kraja (100,1 m n.m.) sa nachádza na JZ Podunajskej roviny v obci Vlčany na hranici s obcou Neded v okrese Šaľa.

Prírodné podmienky a intenzívna poľnohospodárska výroba zaradili Nitriansky kraj medzi obilnice Slovenska.

Poľnohospodárska výroba je orientovaná na rastlinnú výrobu, ktorá je reprezentovaná hlavne pestovaním pšenice, jačmeňa, kukurice, ako aj cukrovej repy, slnečnice a zeleniny. Nitriansky kraj je známy aj pestovaním viniča. Nachádzajú sa tu dve významné oblasti – Nitrianska vinohradnícka oblasť a Podunajská vinohradnícka oblasť. V živočíšnej výrobe sa kraj orientuje na stajňový chov hovädzieho dobytka, chov ošípaných a hydiny. V oblasti Levíc je rozvinutý chov rýb. Topoľčianky a Nový Tekov sú známe chovom koní.

Zdroj:
Čukan, J. – Dubcová, A. – Kramáreková, H. – Ruttkay, A. – Števko, A. 2013. ŠŤASTNÝ KRAJ/A HAPPY REGION. Topoľčany : Tristanpress, 2013. 3. vydanie. 156 s. ISBN 978-80-89173-40-2
Štatistický úrad SR - databáza DATAcube.