Partnerské stránky:

 

UNSK

 

Ubytovanie na vidieku

 

Visititra

 

Slovakia travel

 

 Poklady kraja

 

 

Mesto Šaľa a 7 divov jeho okresu

Kategória: Krásy kraja (zaujímavosti)

Mesto Šaľa patrí na Slovensku k stredne veľkým mestám. Známe sa stalo vďaka nálezu čelovej kosti neandertálca, starej 45-60 tisíc rokov. Jej replika je uchovaná v archeologickom múzeu pri CVČ Šaľa. Prvá písomná správa o osídlení pod názvom Terra Wag sa zachovala v dodatku zakladajúcej listiny panonhalmského opátstva z roku 1002, vydanej uhorským kráľom Štefanom I.. Status mesta získala Šaľa v roku 1536. Priaznivá poloha, blízkosť rieky Váh, ako aj skutočnosť, že Šaľa ležala na križovatke „Českej cesty“ a cesty z Nitry smerom na Bratislavu, predurčili jej rozvoj v nasledujúcich storočiach. Dnes je vďaka spoločnosti Duslo, a. s. centrom chemického priemyslu, zachovaný zostal aj poľnohospodársky charakter. 

1. Kostol sv. Margity Antiochijskej

Kostol sa prezentuje klasicistickými stavebno-architektonickými prvkami. Postavený bol v rokoch 1828 – 1829 na mieste staršieho chrámu. Staviteľom dnešného kostola bol Juraj Schwartz z Trnavy. Budova je jednoloďová s rovným uzáverom presbytéria, zaklenutým kupolou. Na severnej strane je pristavená sakristia.

2. Neskorobarokový kostol vo Veči

Klasicisticky upravený barokový rímskokatolícky kostol, ktorý sa spomína už v 14. storočí. Obnovený bol v roku 1725 a v roku 1805 rozšírený o presbytérium. V jeho blízkosti je umiestnená pseudogotická kaplnka pochádzajúca z 19. storočia a veľký kríž.
-foto: 2, autor: Zuzana Melušová

3. Dom ľudového bývania

Dom bol podľa vročenia na pôvodnej mešternici (nosná hrada) postavený v roku 1831. Patrí k stredoeurópskym skvostom ľudovej architektúry. Stavby uvedeného typu boli zhotovované z pletenice. Steny mali konštrukciu z drevených stĺpov – kolov, ktoré boli vypletené vŕbovým prútím. Pletivo sa obojstranne omazalo hlinou, ktorá sa miešala s plevami. Strecha bola z tŕstia. Krov domu sa vyznačuje sochovou konštrukciou. Dom je v súčasnosti majetkom Nitrianskeho samosprávneho kraja. Spravuje ho Ponitrianske múzeum v Nitre ako jednu zo svojich etnologických expozícií. Mobiliár je zapožičaný z Vlastivedného múzea v Galante.

4. Súsošie Sv. Trojice

Súsošie bolo zhotovené v roku 1895 na pamiatku mimoriadnej udalosti – v roku 1886 udrel do veže Kostola sv. Margity Antiochijskej blesk. Sochu dali postaviť obyvatelia Šale z vlastných prostriedkov. Kamenárske práce vykonal miestny majster J. Múdry. Autorom diel bol sochár Johanes Rumpelmayer pochádzajúci z významného bratislavského kamenárskeho rodu. V roku 1974 sa súsošie pri autohavárii značne poškodilo. V roku 1992 bolo opätovne zrekonštruované a postavené na autentické miesto. Zaslúžili sa o to občan mesta Šaľa Imrich Szabó a Tibor Szatmár z Kráľovej nad Váhom. V rokoch 2009 – 2010 mesto zabezpečilo odborné zreštaurovanie súsošia s cieľom rehabilitovať pôvodnú hmotnú podstatu a výtvarný výraz pamiatky.
-foto: 4, autor: Eva Janeková

5. Renesančný kaštieľ

Dnes poschodovú budovu so zachovanými renesančnými a barokovými stavebnými prvkami postavili na starších, pravdepodobne gotických základoch v prvej štvrtine 17. storočia. Zásluhu na tom mal Peter Pázmaň, ostrihomský arcibiskup, pre ktorého sa kaštieľ stal letným sídlom. V období tureckého nebezpečenstva, po jeho prebudovaní na vodný hrad, získal obranný status. V prvej polovici 18. storočia prešla stavba barokovými úpravami. V roku 1598, po presťahovaní jezuitského kolégia z Kláštora pod Znievom do Šale, bola budova kaštieľa stavebne prispôsobená na nové účely, okrem iného aj k výchove kňazského dorastu. Budova v priebehu svojho vývoja slúžila na rôzne účely, v súčasnosti v objekte sídli Štátny archív v Bratislave, pobočka Šaľa.

6. Židovský cintorín

Židovský cintorín vo Veči, ako v poradí druhý v tejto lokalite, začal slúžiť potrebám náboženskej obce v priebehu 19. storočia. Dnes plní funkciu poslednej nehnuteľnej pamiatky na miestne židovské komunity (Veča a Šaľa). Momentálne sa tu nachádza viac ako 250 náhrobníkov (macev) v rôznom stave, od neporušených, cez čiastočne poškodené, až po bezprizorné fragmenty. Cintorín je ortodoxný, náhrobné kamene (náhrobníky) sú zhotovené z tradičných materiálov, žuly, vápenca a pieskovca. Nápisy sú v hebrejčine, maďarčine, nemčine a slovenčine. Je tu pochovaný Maurice Henri Weil – dôstojník, držiteľ prestížneho francúzskeho vyznamenania Rytier čestnej légie. M. H. Weil patrí k významným francúzskym spisovateľom, autorom viacerých niekoľko zväzkových prác z dejín vojenstva.

7. Budova bývalého vodoregulačného družstva

Poschodová stavba sa stala sídlom Družstva proti záplavám a vnútorným vodám na pravom brehu Váhu v Šali v roku 1895. Na administratívne účely slúžiaci objekt bol postavený v súvislosti s budovaním protipovodňových hrádzí. V súčasnosti poskytuje priestory základnej umeleckej škole, výtvarnému a literárno-dramatickému odboru.


1. Artézske studne

Mesto Šaľa eviduje v inventárnom zozname sedem artézskych studní. Lokalita Šaľa: Námestie Sv. Trojice, Školská ulica, Dolná ulica (pri Večierke), Vlčanská ulica, Horná ulica, Hviezdoslavova ulica; lokalita Veča: Pribinovo nám. (pri hasičskej zbrojnici). Prvá artézska studňa bola navŕtaná na Námestí Sv. Trojice v roku 1904 do hĺbky 300 m.

2. Harmincova budova

Výstavba budovy bola realizovaná podľa projektu a pod dozorom jedného z najznámejších slovenských architektov Milana Michala Harminca. Na svoju dobu moderná stavba, so začiatkom výstavby v roku 1931, bola dokončená a daná do prevádzky v decembri roku 1932. V súčasnosti v nej sídlia štátne inštitúcie (okresný úrad).

3. Železničná stanica (osobná a nákladná)

Objekt železničnej stanice bol postavený v r. 1848. Slúžila ako priechodná stanica s manipulačnými železničnými koľajnicami a skladmi na uskladnenie a vykladanie prepravovaného tovaru, resp. stavadlovými domami na diaľkové stavanie výhybiek. Koncom 20. storočia prešla budova modernizačnými úpravami.

4. Centrálna mestská zóna

Centrálna mestská zóna v Šali právom patrí k moderným divom mesta. Revitalizáciou priestoru, amfiteátra, jeho otvorením a dotvorením novou fontánou získalo mesto veľký priestor pre relax a kultúrne účely. Vznikla atraktívna zóna v centre mesta, ktorá slúži na oddych pre všetkých obyvateľov a návštevníkov mesta.

5. Mestská knižnica Jána Johanidesa

Z Okresnej ľudovej knižnice, zriadenej v roku 1951, sa postupom času stala moderná vzdelávacia inštitúcia, v nových zrekonštruovaných priestoroch. Jednou z historických zaujímavostí bola tzv. „Donáška kníh domov“, túto službu pomáhala vykonávať miestna školská mládež. Besedy so známymi slovenskými autormi či pestré podujatia pre deti a mládež sú dnes štandardom šalianskej knižnice.

6. SOŠ Šaľa – chov koní 

Stredná odborná škola Šaľa zabezpečuje v odbore Chovateľ so zameraním na chov koní a jazdectvo výučbu od polovice 70. rokov minulého storočia. Vtedajšie učilište si postupne vybudovalo dve otvorené jazdiarne, tréningovú, priestorovú dráhu pre dostihové kone aj krytú halu. Žiaci školy svoje jazdecké umenie úspešne prezentujú doma i v zahraničí, svetovú úroveň si držia voltížni reprezentanti a za nimi nezaostávajú ani parkúroví a dostihoví jazdci na koňoch vlastného chovu.

7. Vodné dielo Kráľová

Vodné dielo Kráľová – Kaskády je viacúčelové vodné dielo na rieke Váh. Dokončené bolo v roku 1985, slúži okrem iného ako protipovodňová ochrana a zároveň poskytuje priestor na vodné športy, chov rýb i aktívny oddych. VD Kráľová je súčasťou systému priehrad Vážskej kaskády. 

(texty zdroj: Sala.sk; wikipedia)

Spracovala: Mgr. Lea Tóthová