Letný cyklus archeológie 2021

Územie regiónu Nitra sa vyznačuje mimoriadne bohatým archeologickým kultúrnym dedičstvom. Preto je našou snahou Vám počas celého leta v rámci poznávacieho cyklu prinášať krátke exkurzy do dôb dávno minulých, a tak pripomenúť neraz celkom zabudnuté miesta, po ktorých pred tisícročiami kráčal praveký človek. Zamerali sme sa na vybrané lokality z prehistorickej epochy, ktorej meno dala zliatina medi a cínu, teda doby bronzovej. Tie reprezentujú v chronologickom poradí rozmanité archeologické kultúry, ktoré sa v tejto oblasti počas pol druha tisícročia vystriedali a zanechali nám po sebe impozantné pamiatky. Je len na Vás, či sa nimi necháte pri spoznávaní skrytých zákutí Nitrianskeho kraja inšpirovať a kto vie, možno vďaka tomu navštívite i miesta, o ktorých ste predtým ani netušili, aké nesú svedectvá.

Na príprave cyklu sa autorsky podieľal Mgr. Jakub Godiš, PhD. z Múzea Jána Thaina v Nových Zámkoch v spolupráci OOCR Tekov.

Prajeme Vám príjemné výlety za poznaním minulosti.

„V úcte chovali bronz a zhŕdali zlatom, že je neostré, chabé a neužitočné; teraz upadol bronz a zlato sa nadovšetko cení.“

Počiatok doby bronzovej na juhozápadnom Slovensku charakterizuje tzv. nitrianska kultúra (2200–1900 pred n. l.), ktorá je pomenovaná na základe značnej koncentrácie jej pamiatok, jednak priamo v meste Nitra, tak i v povodí stredného a dolného toku rovnomennej rieky.

Skutočnú hranicu bronzovej doby na Slovensku predstavuje tzv. únětická kultúra (1900–1700 pred n. l.), s ktorou prichádzajú inovácie vo farebnej metalurgii a začínajú sa plošne odlievať predmety z medi a cínu.

Len nedávno sa vďaka najmodernejším výskumným metódam podarilo poodhaliť nečakané tajomstvá archeologickej lokality ležiacej južne od mesta Vráble v polohe Fidvár (okr. Nitra).

V pestrej mozaike archeologických kultúr staršej doby bronzovej na juhozápadnom Slovensku sa vyníma tzv. severopanónska kultúra (cca 1700–1550 pred n. l.). Pomenovaná je na základe geografického rozšírenia, ktoré sa sústredí v zadunajskej časti dnešného Maďarska.

K najlepšie prebádaným archeologickým kultúram slovenského praveku patrí maďarovská kultúra (cca 1700–1500 pred n. l.) z mladšieho úseku staršej doby bronzovej.

Prechod od staršej k strednej dobe bronzovej (prelom 16. a 15. storočia pred n. l.) predstavuje zásadný medzník v prehistorickom vývoji Karpatskej kotliny, kedy dochádza ku kolapsu rozvinutej spoločenskej štruktúry vrcholných kultúr predošlého obdobia.

V priebehu strednej doby bronzovej sa na širokom území strednej a západnej Európy objavuje nový zvyk v pochovávaní, ktorým bolo navršovanie hlinených násypov nad hroby mŕtvych (1550–1300/1250 pred n. l.).

Pokročilú strednú dobu bronzovú vo východnej časti Podunajskej nížiny (cca 1400–1300/1250 pred n. l.) zastupuje už plne vyvinutá tzv. karpatská mohylová kultúra. Významný prínos k jej poznaniu mal výskum pohrebiska v obci Salka (okr. Nové Zámky) na dolnom Poiplí.

S príchodom mladšej doby bronzovej sa na širokom území strednej Európy naplno presadil žiarový pohrebný rítus, zvýšila sa hustota sídlisk, začali sa budovať hradiská a v neposlednom rade sa výrazne zdokonalili technologické postupy v hrnčiarstve i vo farebnej metalurgii.

Neskorú dobu bronzovú na území juhozápadného Slovenska reprezentuje tzv. podolská kultúra (1000–800/750 pred n. l.), ktorú nám významne poodhalil systematický výskum žiarového pohrebiska v 50. rokoch minulého storočia v obci Chotín (okr. Komárno).