Nitra bola založená na siedmich pahorkoch - na Zobore, hradnom kopci, Kalvárii, Čermáni, Borine, na Vŕšku a Martinskom vrchu. Počiatky slovenských dejín nájdete právu tu. S jej menom sú spojené počiatky slovenských dejín, mená Pribinu, Svätopluka, sv. Cyrila a sv. Metoda, i zmienka o prvom kresťanskom chráme na našom území a o zavedení prvého slovienskeho písma.

Mesto Šaľa patrí na Slovensku k stredne veľkým mestám. Známe sa stalo vďaka nálezu čelovej kosti neandertálca, starej 45-60 tisíc rokov. Jej replika je uchovaná v archeologickom múzeu pri CVČ Šaľa. Prvá písomná správa o osídlení pod názvom Terra Wag sa zachovala v dodatku zakladajúcej listiny panonhalmského opátstva z roku 1002, vydanej uhorským kráľom Štefanom I.. Status mesta získala Šaľa v roku 1536. Priaznivá poloha, blízkosť rieky Váh, ako aj skutočnosť, že Šaľa ležala na križovatke „Českej cesty“ a cesty z Nitry smerom na Bratislavu, predurčili jej rozvoj v nasledujúcich storočiach. Dnes je vďaka spoločnosti Duslo, a. s. centrom chemického priemyslu, zachovaný zostal aj poľnohospodársky charakter.

Komárno, ležiace pri sútoku Dunaja a Váhu v nadmorskej výške 108-115 m, je jedným z najstarších sídlisk v Karpatskej kotline a mestom s bohatou históriou. Vďaka svojej polohe a geomorfologickému vývoju i priaznivej klíme sa tu vytvoril najväčší potenciál pre poľnohospodárske využívanie krajiny. Územie má veľmi dlhé vegetačné obdobie, čo umožňuje pestovať aj vysoko náročné plodiny.

Mesto vzniklo na sútoku riečky Žitavy a Hostianskeho potoka /Zlatnianky/ na styku troch významných geologických a geomorfologických jednotiek - pásma jadrových pohorí vnútorných Západných Karpát /Tribeč/, neovulkanických pohorí vnútorných Západných Karpát /Pohronský Inovec/ a Panónskej panvy reprezentovanej Podunajskou nížinou. Patrí do teplej a mierne teplej klimatickej oblasti: priemerná ročná teplota 9,46 o C, priemerne 582 mm zrážok za rok.

Levice majú výhodnú geografickú polohu, z väčšej časti ležia na širokej aluviálnej nive Hrona, ale ich severný a východný okraj bol vystavaný na svahoch a mierne zvlnených kopcoch Ipeľskej pahorkatiny. Nadmorská výška v centre starého mesta má 163 m, ale v chotári dosahuje rozpätie 152-273 m. Okolie Levíc sa vyznačuje mierne suchou klímou s priemernou ročnou teplotou 9,5°C.

Staroveký región Topoľčany sa môže pochváliť bohatou históriou. Už od nepamäti tvoril prirodzenú súčasť slovenských dejín. Práve tu sa nachádza najstaršie známe jaskynné osídlenie Slovenska, práve tu sa našli prvé dôkazy použitia písma stredoeurópskych Slovanov, práve tu sa v hustých lesoch Považského Inovca ukrýva najstaršia stojaca rotunda na území Slovenska a práve tu, v tomto starobylom regióne sa nachádzalo jedno z významných mocenských centier Veľkej Moravy. Čaro regiónu je i v zdanlivo bezvýznamných kostolíkoch či kaštieľoch, ktoré vo svojich útrobách ukrývajú vzácne artefakty, akými sú napríklad bohatá zbierka Apponyovskej knižnice, či vzácne starobylé fresky a oltáre. Nemenej pútavé sú romantické ruiny hradov Oponice a Topoľčany, ktoré sa týčia ako mĺkvi strážcovia nad regiónom a ich návšteva vo vás zanechá nielen hlboký dojem, ale i mnoho príjemných spomienok.

Mimoriadne priaznivé klimatické podmienky radia územie mesta medzi najsuchšie, najteplejšie, ale aj najúrodnejšie oblasti Slovenska. Územie regiónu leží na Podunajskej nížine vo výške 119 m. n. m.