Partnerské stránky:

 

UNSK

 

Ubytovanie na vidieku

 

Visititra

 

Slovakia travel

 

 

 Poklady kraja

 

 

Základy Kostola sv. Michala, archanjela

Kategória: Sakrálna architektúra

Podhorany-Sokolníky

V roku 1113 sa Sokolníky spomínajú v susedstve majetkov zoborského kláštora. Poloha zaniknutého Kostola sv. Michala je na terasovitom výbežku, severne od miestnej časti Sokolníky. Archeologický výskum na lokalite bol prvýkrát vykonaný v rokoch 1965 až 1966(Habovštiak, A.: Podhorany-Sokolníky, nálezové správy AÚ SAV v nitre č. 3454/66 a 4737/69). Výskumy z obdobia 2010-2012(Paterka, P.: Bisták, P.: Šimkovič, M.:Tirpák,J.: Archeologický a architektonicko-historicý výskum Kostola sv. Michala v Podhoranoch-Sokolníkoch, in Ranostredoveká sakrálna architektúra Nitrianskeho kraja, 2011, Krajský pamiatkový ústav v Nitre) spresnili stavebný vývoj kostola, zistili priebeh ohradného múra cintorína, aj základ neznámej stavby pri južnom vstupe do kostola. Bolo zistené, že na náhrobnej platni sa nachádzalo doteraz neznáme vyobrazenie erbu rodu Lefantovských.

Románske obdobie

Jadrom sakrálnej stavby bol jednoloďový románsky kostol s vnútornými rozmermi lode 570x460 cm, ktorý bol na východnej strane ukončený podkovovitou apsidou. Kostol bol stavaný z lomového sivého vápenca ukladaného do riadkov. Nárožia stavby boli armované opracovanými kamennými kvádrami. Na vnútornej strane tvorilo pôvodnú povrchovú úpravu roztierané škárovanie, na vonkajšej strane bol kostol azda už od počiatkov omietaný. Románsky vstup do kostola bol situovaný na južnej strane. Románsky portál mal jednoduché ostenie členené jedným pravouhlým ústupkom, do ktorého bol vložený stĺpik s jednoduchými pätkami . Na západnej strane lode sa zachovali zvyšky panskej empory. Zo spodných častí oboch nosných pilierov s rozšírenými pätkami sa dodnes zachovala len severná pätka. Z hľadiska zhodnotenia zachovanej architektúry kostola a charakteru portálu je možné vznik sakrálnej stavby zaradiť do širšieho rozpätia 12. až 1. polovice 13. storočia.

Gotické obdobie

Pôvodná románska sakrálna stavba zrejme existovala bez väčších zmien niekoľko storočí. Gotická prestavba pôvodného kostola priniesla predĺženie pôvodnej lode na viac ako dvojnásobok pôvodnej dĺžky. Románsku apsidu nahradilo rozsiahlejšie presbytérium takmer štvorcového pôdorysu, ktoré má rovnakú šírku ako loď kostola. Pri východnej stene svätyne bol situovaný základ pod oltár. Súčasťou prestavby bolo vytvorenie novej podlahy, ktorá mala podobnú skladbu ako románska, len bola situovaná o 13 cm vyššie.

Gotickú stavebnú etapu je možné rámcovo datovať do konca 14. až priebehu 15. storočia. S bližšie neurčenou stredovekou etapou zrejme súvisí aj kamenná krstiteľnica, ktorá bola nájdená v priestore sakristie. V ďalšej, pravdepodobne neskorogotickej stavebnej etape na severnej strane kostola vznikla prístavba, ktorá je interpretovaná ako sakristia s možným využitím aj na liturgické účely si zachovaným murovaným základom, pravdepodobne oltára. Podľa A. Habovštiaka do tejto stavebnej etapy datovať aj rozšírenie oôvodného románskeho portálu z 95 na 135cm.

Renesančné obdobie

Pravdepodobne až po výstavbe sakristie vzniká v priestore gotickej lode zahĺbená krypta. Vstup do krypty bol uzatvorený masívnou kamennou platňou, ktorá mala po obvode jednoduché plastické lemovanie a v strede erb rodu Lefantovských. Ďalšiu etapu renesančných úprav predstavuje výstavba prístenných pilierov, ktoré môžeme interpretovať ako nosné prvky klenby lode. Výskumom sa podarilo doložiť existenciu dvoch pilierov pod emporou, troch pri južnej a dvoch pri severnej stene. Neskororenesančná klenba azda nahradila starší trámový strop v lodi. V presbytériu zrejme ostala zachovaná pôvodná gotická klenba. Priestor pod emporou bol zrejme preklenutý úzkou valenou klenbou. Klenbu v priestore lode môžeme rámcovo rekonštruovať ako valenú s lunetovými výsečami a datovať do 17. storočia.

Barokové obdobie

V období baroka bol kostol predĺžený na konečnú dĺžku prístavbou polygonálneho presbytéria a východná časť lode sa súčasne rozšírila do strán o cca 1m. V rámci barokovej prestavby dochádza k úplnému zamurovaniu vstupu do gotickej sakristie, ktorá sa zrejme zmenila na kostnicu a bola prístupná len z vonkajšej strany vysoko položeným vstupným otvorom. Jej pôvodnú funkciu prebrala nová sakristia vystavaná na severnej strane barokového presbytéria. Z pôvodného vybavenia výskum doložil polohu dvoch okien v severnej stene. Do obdobia barokovej prestavby môžeme datovať zamurovanie pôvodného románskeho portálu a vytvorenie nových vstupov na južnej a západnej strane. Najmladšiu úpravu barokizovanej sakrálnej stavby predstavuje položenie novej vrstvy tehlovej podlahy uloženej „na rybinu“, pravdepodobne v roku 1788 a taktiež aj výstavba zahĺbenej krypty obdĺžnikového pôdorysu, situovanej v severozápadnej časti románskej lode.
Cintorín

Na cintoríne sa pravdepodobne začalo pochovávať po výstavbe kostola v priebehu 12. až 1. polovice 13. storočia. Najneskôr v 16. storočí bol areál stredovekého cintorína s plochou cca 40x45m ohradený kamenným múrom, ktorý vzhľadom na svoju šírku cca 60-75 cm mohol plniť aj obrannú funkciu. V tomto období bola na cintoríne južne od kostola postavená ďalšia stavba, pravdepodobne drevená zvonica. Po barokovom zväčšení kostola sa pochovávalo aj za ohradným múrom a to aj po zániku kostola až do druhej polovice 19. storočia. Najmladší zachovaný náhrobok z mramoru je z roku 1871 a patrí zemepánskej rodine Bartakovičovcov.