Hromadný nález mincí z Nitry - Zobora
Roku 1983 získal Archeologický ústav SAV v Nitre od Ing. Milana Belicu, CSc., pracovníka Katedry jazykov Vysokej školy poľnohospodárskej, hromadný nález strieborných mincí.
Pozostával z 503 mincí a hlinenej nádoby s pokrievkou. Ing. M. Belica ho objavil pri výkope zavlažovacej rýhy v záhrade vedľa svojho domu v Nitre na Zobore, Dolina SZM č. 61. Pri odstraňovaní veľkého kameňa narazil v hĺbke 55-60 cm na nádobku s mincami. Tá sa rozbila a mince sa roztrúsili. Archeologický ústav SAV informoval o náleze prostredníctvom PhDr. Juraja Bártu, CSc. Obhliadku náleziska urobili PhDr. E. Kolniková, CSc. a PhDr. T. Kolník, CSc., ktorí aj prevzali nález od nálezcu v úplnosti (obr. 1). Obsahoval tieto razby:
Obr. 1. Hromadný nález strieborných mincí z Nitry-Zobora po objavení.
Uhorsko, Matej Korvín (1458-1490), Buda, denár 1468-1481 (2); Hermann- stadt, denár 1468-1481 (1); Kremnica, denár 1471-1481 (2), 1482-1486 (2), 1489-1490 (3); Nagybánya, denár 1489-1490 (1). Vladislav II. (1490-1516), Kremnica, denár 1500-1502 (3). Ľudovít II. (1516-1526), Kremnica, denár 1525 (1), 1526 (20), 1527 (7) ;Nagybánya, denár 1526 (3); Visegrád, denár 1526 (4), bez let. (1). Ján Zápoľský (1526-1540), Buda, denár 1530 (11); Bratislava, de- nár 1529 (2); mine. zn. A-R, denár bez let. (1); mine. zn. I-B, denár 1529 (1), 1530 (1); mine. zn. I-R, denár 1529 (1), bez let. (2); Košice, denár 1527 (2); Kremnica, denár 1527 (23), 1528 (2), bez let. (1); mine. zn. R-A, denár 1529 (2); Visegrád, denár 1528 (2). Ferdinand I. (1526-1564), Košice, denár 1527 (1), 1528 (4), 1529 (2); Kremnica, denár 1527 (6), 1528 (70), 1529 (247), 1530 (51), bez let. (3); obol, bez let. (6); bez mine. zn., denár 1527 (1). Cechy, Vladislav II. (1490-1516), biely kruhový peniaz (1). Tirolsko, Zigmud I. (1439-1493), Etschkreuzer bez let. (3). Maximilián I. (1493-1519), Etschkreuzer bez let. (4). Arcibiskupstvo Salzburg, Matthäus Lang z Wellenburgu (1519-1540), jed- nostranný polgrajciar 1521 (1), 1524 (1). Švajčiarsko, mesto Solothurn, Etschkreuzer bez let. (1).
Nález je uložený v Archeologickom ústave SAV v Nitre, inv. č. 5119-5621. Schránka, v ktorej sa mince našli, pozostáva z dvoch častí: z nádoby pretiahnutého pohárovitého tvaru, z jemne plavenej ílovitej bledohnedej hliny, výška 17 cm a priemer ústia 9,6 cm. Výzdobu tvoria rovnobežné pásy vo vzdialenosti 1-3 mm, umiestnené v hornej polovici tela, tesne pod ústím. K schránke patrila aj pokrievka, ktorá pôvodne nebola súčasťou tejto nádoby. Je vyrobená z jemnozrnného, dobre plaveného hlineného materiálu, hladkého povrchu, na ktorom vidieť čiastočky sľudy. Hlina má šedočierne zafarbenie. Priemer pokrievky v najširšom mieste je 12,5 cm, výška 5,2 cm (obr. 2). Nastaršou mincou v komplexe je denár Mateja Korvína z rokov 1468-1481, najmladšími razbami sú denáre Jána Zápoľského a Ferdinanda I. z roku 1530. Po tomto roku možno predpokladať dobu ukrytia mincí do zeme. Komplex pozostáva z bežných denárových a obolových razieb z kvalitného striebra a dobrého technického prevedenia. Hmotnosť celého komplexu je 290,18 g.
Nález obsahuje uhorské razby z viacerých mincovní. Ich percentuálne za- stúpenie je nasledovné: Kremnica - 90,83 %, Buda - 2,64 %, Košice - 1,83 %, Visegrád - 1,42 %, Nagybánya - 0,81 %, Bratislava - 0,40 %, Hermannstadt - 0,20 %, neurčené - 1,83 %. Neuhorské razby predstavujú 0,04 %. Okolnosti, ktoré spôsobili ukrytie tohto komplexu mincí do zeme mohli byť rôzne. Obdobie, v ktorom vznikol, bolo bohaté na udalosti a takmer každá mohla podnietiť majiteľa k zakopaniu nádoby s peniazmi do zeme. Roku 1471 bola Nitra obsadená vojskami poľského kráľa Kazimíra. Táto okupácia skon- čila až v nasledujúcom roku vojenským zásahom kráľa Mateja Korvína. Ďal- šie roky priniesli neustále spory medzi svetskou zložkou nitrianskej spoloč- nosti (mešťania, úradníci) a jej cirkevnou protiváhou (biskupstvo). Predstavitelia cirkevnej opozície, najmä biskupi Anton Šankovský (1492-1500) a Štefan Podmanický (1512-1530) sa snažili o úplné podriadenie mešťanov a pod- danského obyvateľstva v Nitre a okolí, ukladajúc im nové, dovtedy nepožado- vané povinnosti. Najhoršie pomery spôsobilo po roku 1526 súperenie oboch uhorských kráľov, Jána Zápoľského a Ferdinanda I. Obidvaja sa snažili o čo najväčšie zmcenie hospodárskej základne protivníka, a tak ich vojská plienili a drancovali územie celého Uhorska. Najmä Ján Zápoľský, hľadajúc vojenskú protiváhu proti hlavnému veliteľovi habsburgských vojsk Jánovi Katziánero- vi, žiada o pomoc tureckého sultána Solimana. V júli 1529 mu na Moháčskom poli skladá vazalský sľub vernosti, za čo roku 1530 nasleduje pustošivý vpád tureckých vojsk na územie Slovenska. V poslednom septembrovom týždni roku 1530 vyplienilo dvadsaťtisícové vojsko belehradského pašu Mehmeda Považie až k Piešťanom, Ponitrie k Bojniciam a Pohronie po Hronský Beňadik. Vypálili 3000 poddanských usadlostí a odvliekli asi 40 000 ľudí. Turecké hordy sa dva razy prehnali územím Nitrianskej stolice, pričom počet zabitých a zaja- tých sa odhaduje na 10-12 000. Možno predpokladať, že k ukrytiu peňazí do zeme došlo v tomto nepokojnom období. Pravdepodobne išlo o majetok pro- habsbursky orientovaného kupca, ktorý ukryl svoj peňažný obnos, aby sa nedostal do rúk nepriateľa.
Obr. 2. Nádoba z hromadného nálezu z Nitry-Zobora po rekonštrukcií.
Literatúra
GERGELYI, O.: Nitra. Bratislava 1969, s. 22-24.
HUSZAR, L.: Mtinzkatalog Ungarn. Budapest 1979.
KOLEKTÍV: Slovensko. 1. Dejiny. Bratislav:i 1971, s. 308-309.