Bojná – najstaršie slovanské kresťanské pamiatky

Stredné časti údolí Váhu a Nitry s pohoriami Považského Inovca a Strážovských vrchov patrili v Karpatskej kotline k sídliskovým enklávam, ktoré sa zreteľne zapísali do histórie krajiny od samého jej počiatku niekedy v priebehu staršej doby kamennej.

Okres Topoľčany, obec Bojná

Mnohé z pamiatok, ktoré po sebe zanechalo tisícročia trvajúce osídlenie, poznáme zásluhou generácií archeológov. Veľa starých osád, hrobov či zemných opevnení ešte ukrýva a chráni zem a na svoje objavenie ešte len čakajú. 

Výskumy v Bojnej priniesli viacero nových zistení. Bolo identifikované nové mocenské a hospodárske centrum, ktorého rozkvet spadá na počiatok 9. storočia. V hradisku sa našiel vysoký počet cenných predmetov, množstvo zbraní, železné okovy, ženské ozdoby, či mužské šperky.

Najdôležitejšími objavmi v Bojnej sú ranokresťanské pamiatky - súbor pozlátených reliéfnych plakiet a bronzový zvon, ako aj ďalšie dva rozbité zvony. Pozlátené plakety pochádzajú podľa všetkého z prenosného dreveného oltára. Krátke latinské texty na týchto plaketách sú prvými dokladmi použitia písma u stredoeurópskych Slovanov.

Okrem spomínaných pozlátených plakiet a zvona sa na hradisku Valy pri Bojnej našli aj mnohé iné predmety, ako sú rôzne remeselnícke nástroje, poľnohospodárske náradie, predmety pre domácnosť ako kovanie dverí, kľúče, obruče vedierok a tiež vojenské predmety, hrivny - slovanské predmincové platidlá, ako aj rôzne druhy šperkov. Nájdené predmety svedčia o tom, že hradisko Valy pri Bojnej bolo už v 9. storočí dôležitým výrobným, obchodným a misijným strediskom.