1. Ludanice, časť Mýtna Nová Ves
Počiatok doby bronzovej na juhozápadnom Slovensku charakterizuje tzv. nitrianska kultúra (2200–1900 pred n. l.), ktorá je pomenovaná na základe značnej koncentrácie jej pamiatok, jednak priamo v meste Nitra, tak i v povodí stredného a dolného toku rovnomennej rieky.
V tom čase sa na výrobu kovových šperkov, zbraní a nástrojov ešte používala skoro čistá meď. Túto archeologickú kultúru poznáme takmer výlučne z výskumov veľkých pohrebísk so stovkami hrobov jedincov uložených v skrčenej polohe na boku. Pre porovnanie, v období nitrianskej kultúry bol napríklad postavený veľký kamenný palác v Knosse na ostrove Kréta, ktorý sa stal strediskom minojskej civilizácie a je opradený legendami o Minotaurovi a jeho labyrinte.
Azda najvýznamnejšie nálezisko nitrianskej kultúry leží v intraviláne Mýtnej Novej Vsi (časť obce Ludanice, okr. Topoľčany), ktoré sa do pozornosti archeológov dostalo v roku 1981 vďaka informácii od miestneho rímskokatolíckeho farára vdp. V. Valenta. Ten upovedomil pracovníkov Archeologického ústavu SAV v Nitre o sústavnom porušovaní hrobov „skrčencov“, ku ktorým v minulosti dochádzalo pri výstavbe nových domov a kultivácii pôdy v záhradách tamojších obyvateľov. Obhliadka náleziska a zisťovacie sondy potvrdili prítomnosť rozsiahlej nekropoly zo včasnej doby bronzovej a podmienili realizáciu systematického výskumu prebiehajúceho v rokoch 1984–1989 pod vedením archeológa Jozefa Bátoru. Počas neho sa odkrylo 550 inhumačných hrobov z obdobia nitrianskej a únětickej kultúry, pričom dodatočne bolo v rokoch 2003 a 2014 možné zdokumentovať ďalších 56 hrobov. Tým sa lokalita spolu s neďalekými skúmanými pohrebiskami vo Výčapoch-Opatovciach, Jelšovciach, Nitre a v Branči zaradila ku kľúčovým prameňom poznania o živote človeka staršej doby bronzovej na Slovensku.
Na lokalite sa vynímalo niekoľko skupín hrobov, ktoré umožňujú nahliadnuť do štruktúry vtedajšej spoločnosti. Ich výbava jasne ukazuje, že muži v nej mali dominantné postavenie. Ide v prvom rade o špeciálne upravené hroby náčelníkov, resp. šamanov s drevenou kolovou konštrukciou a ľahkým prístreškom – tzv. dom mŕtvych, ktorých pôvod sa oprávnene hľadá až v oblastiach východnej Európy. Výnimočnosť nebožtíkov a ich možnú spätosť s vykonávaním rituálnych obradov utvrdzujú nezvyčajné „magické“ predmety, akými sú medvedie pazúre či zdobené kostené trubice, ktoré mohli slúžiť ako vábničky na divú zver, prípadne ako hudobný nástroj na spôsob píšťaly. Charakteristickú skupinu predstavujú mužské hroby bojovníkov a lovcov, v ktorých sa našli medené dýky a nože, ako i artefakty súvisiace so smrtiacou diaľkovou zbraňou – dreveným lukom, ktorý sa aktívne používal pri love divej zveri, ale aj v boji. Patria k nim zúbkovite retušované kamenné hroty šípov a kostené nátepné platničky chrániace zápästie lukostrelca pred spätným nárazom tetivy. Časťou trofejou pravekých lovcov boli kančie kly nachádzané v hroboch vo forme príveskov. O násilných konfliktoch svedčia patologické zmeny na skeletoch, kde sú doložené stopy po fatálnych sečných a úderových zraneniach, ako aj zapichnutých hrotoch šípov v kostiach, a to bez rozdielu veku a pohlavia obetí.
Obľúbeným typom šperku boli medené plechové ozdoby v tvare vŕbového listu, ktoré sa nosili buď ako záušnice, náramky alebo vlasové kruhy. V ženských hroboch sa stretávame i s honosnými náhrdelníkmi zloženými zo stoviek kusov parohových, kostených a fajansových korálikov. Prítomnosť nástrojov a polotovarov v niektorých hroboch prezrádza „povolanie“ zomrelých, ktorí sa venovali zlievačstvu, kovotepectvu, prípadne výrobe kostených šperkov. Do hrobov boli spravidla vkladané tiež keramické nádoby, ktoré obsahovali potravu určenú nebožtíkovi na „onen svet“. Spôsob ich výzdoby pripomína odtlačky spletených povrázkov a dokazuje dožívanie staršej tradície skrášľovania keramiky, ktorou sa vyznačovali ich predkovia.
Literatúra:
Furmánek 1979 – V. Furmánek: Svedectvo bronzového veku. Bratislava 1979, 156 s.
Bátora 1991 – J. Bátora: The reflection of economy and social structure in the cemeteries of the Chłopice-Veselé and Nitra cultures. Slovenská archeológia XXXIX/1–2, 1991, 91–142.
Bátora 1994 – J. Bátora: Lov v staršej dobe bronzovej. Pamiatky a múzeá. Revue pre kultúrne dedičstvo 4/1994, 17-18.
Bátora 2009 – J. Bátora: Hroby s dýkami na pohrebisku zo staršej doby bronzovej v Ludaniciach-Mýtnej Novej Vsi. Slovenská archeológia LVII/2, 2009, 221–260.
Bátora 2015 – J. Bátora: Pohrebiská a pohrebný rítus. In: V. Furmánek (zost.): Staré Slovensko 4. Doba bronzová. Archaeologica Slovaca Monographiae. Nitra 2015, 117–123.
Bátora 2018 – J. Bátora: Slovensko v staršej dobe bronzovej. Bratislava 2018, 445 s.