„V úcte chovali bronz a zhŕdali zlatom, že je neostré, chabé a neužitočné; teraz upadol bronz a zlato sa nadovšetko cení.“
TITUS LUCRETIUS CARUS (97 - 55 pred n.l.)
De rerum natura (O pôvode vecí)

Počiatok doby bronzovej na juhozápadnom Slovensku charakterizuje tzv. nitrianska kultúra (2200–1900 pred n. l.), ktorá je pomenovaná na základe značnej koncentrácie jej pamiatok, jednak priamo v meste Nitra, tak i v povodí stredného a dolného toku rovnomennej rieky.

Skutočnú hranicu bronzovej doby na Slovensku predstavuje tzv. únětická kultúra (1900–1700 pred n. l.), s ktorou prichádzajú inovácie vo farebnej metalurgii a začínajú sa plošne odlievať predmety z medi a cínu.

Len nedávno sa vďaka najmodernejším výskumným metódam podarilo poodhaliť nečakané tajomstvá archeologickej lokality ležiacej južne od mesta Vráble v polohe Fidvár (okr. Nitra).

Neskorú dobu bronzovú na území juhozápadného Slovenska reprezentuje tzv. podolská kultúra (1000–800/750 pred n. l.), ktorú nám významne poodhalil systematický výskum žiarového pohrebiska v 50. rokoch minulého storočia v obci Chotín (okr. Komárno).

K najlepšie prebádaným archeologickým kultúram slovenského praveku patrí maďarovská kultúra (cca 1700–1500 pred n. l.) z mladšieho úseku staršej doby bronzovej.

Prechod od staršej k strednej dobe bronzovej (prelom 16. a 15. storočia pred n. l.) predstavuje zásadný medzník v prehistorickom vývoji Karpatskej kotliny, kedy dochádza ku kolapsu rozvinutej spoločenskej štruktúry vrcholných kultúr predošlého obdobia.

V priebehu strednej doby bronzovej sa na širokom území strednej a západnej Európy objavuje nový zvyk v pochovávaní, ktorým bolo navršovanie hlinených násypov nad hroby mŕtvych (1550–1300/1250 pred n. l.).

Pokročilú strednú dobu bronzovú vo východnej časti Podunajskej nížiny (cca 1400–1300/1250 pred n. l.) zastupuje už plne vyvinutá tzv. karpatská mohylová kultúra.