10. Chotín

Neskorú dobu bronzovú na území juhozápadného Slovenska reprezentuje tzv. podolská kultúra (1000–800/750 pred n. l.), ktorú nám významne poodhalil systematický výskum žiarového pohrebiska v 50. rokoch minulého storočia v obci Chotín (okr. Komárno).

Táto archeologická kultúra pokrývajúca záverečný vývoj doby bronzovej patrí do kultúrneho komplexu mladších stredodunajských popolnicových polí a prvýkrát bola pomenovaná v roku 1910 podľa nálezov z juhomoravskej lokality Podolí. Na pravekej nekropole v Chotíne sa pochovávalo v období, kedy v zjednotenom Izraelskom kráľovstve vládli legendárne biblické postavy akými bol Dávid a neskôr aj jeho syn Šalamún. Ten dal v hlavnom meste Jeruzalem vystavať židovský chrám na vrchu Mórija a uložil do neho archu zmluvy, ktorý v roku 586 pred n. l. zničili Babylončania.

K prvým zmienkam o objavoch pamiatok z doby popolnicových polí v okolí Chotína patrí správa o tom, že v roku 1911 sa pri výkopoch vo vinici našiel urnový hrob a v ňom pôsobivo zdobený bronzový sekáč. Krátko na to sa v rokoch 1913–1914 na svahovitom hone zvanom Sasüllő počas prípravy pôdy na vysadenie viníc narazilo na ďalšie praveké popolnicové hroby. Materiál z nich sa čiastočne dostal do Podunajského múzea v Komárne a niekoľko kusov dokonca do zbierky gymnázia v Spišskej Novej Vsi. O tri desaťročia neskôr – v roku 1953 – sa archeológovi Mikulášovi Dušekovi (Archeologický ústav SAV v Nitre) podarilo vďaka výpovediam starších obyvateľov obce identifikovať miesto, na ktorom sa rozprestieralo žiarové pohrebisko v polohe Felsőkenderföld (časti Símitós a Sasüllő). Výsledky zisťovacieho výskumu bolo natoľko závažné, že terénna akcia v nasledujúcich rokoch nadobudla systematický charakter a v spolupráci s archeológom Jozefom Paulíkom trvala do roku 1957. Za ten čas sa podarilo zdokumentovať 326 žiarových urnových a jamkových hrobov s nezvyčajne bohatým keramickým a kovovým inventárom. Tie dokumentujú trvanie pochovávania v rozpätí viac než dvoch storočí a jeho plynulý vývoj od mladšej do neskorej doby bronzovej. Podľa vedúcich výskumu bola odkrytá len približne jedna tretina lokality, ktorej pôvodný rozsah sa odhaduje až na okolo 1000 hrobov.

Krátko po začatí výskumu sa zistili isté pravidelnosti v rozmiestnení hrobov, ktoré sa v teréne rysovali ako jamy valcovitého tvaru so zaobleným dnom s hĺbkou 30–100 cm a priemerom okolo 60–100 cm. Vzhľadom na to, že sa hroby takmer vzájomne neporušovali a boli medzi nimi odstupy, tak sa predpokladá, že ich na povrchu zreteľne označovali malými násypmi zeminy. V „bohatších“ hroboch sa nachádzalo okolo 5 až 6 nádob, ktoré boli uložené okolo centrálnej urny s prepálenými zvyškami uhlíkov a ľudských kostí. Zásyp hrobových jám častokrát tvoril čiernosivý sediment premiešaný s drobnými kúskami uhlíkov, ktorý tam bol zhrnutý z pohrebnej hranice, resp. žiaroviska. Nedohorené, väčšie kosti boli drvené a tak ukladané do hlavnej urny či ďalších priložených nádob, akými boli amfory a misy. Ojedinele sa objavili prípady, kde bol popol nasypaný mimo nádobu na dno hrobovej jamy. Vyskytli sa aj hroby, v ktorých ležalo množstvo úmyselne rozbitej keramiky. Antropologickou analýzou sa zistilo, že v niektorých urnách sa nachádzali zvyšky viacerých jedincov. Nálezy drobných zvieracích kostí ukazujú, že do misiek v hroboch sa vkladala zrejme vykostená mäsitá potrava.

Sortiment keramiky na nekropole zastupujú najčastejšie amfory na nôžke, bezuché hrnce, rôzne črpáky a šálky, ale i misy s dovnútra vtiahnutým šikmo žliabkovaným okrajom. Obľúbeným výzdobným prvkom zvlášť na amforách je žliabkovanie, ktoré v zvislých radoch pokrýva vydutie nádob, prípadne vo vodorovných pásoch zdobí ich hrdlo. Povrch keramiky bol väčšinou natretý jemnou hnedou alebo tmavohnedou hlinkou. Dná amfor či vnútro mís niekedy zdobil žliabkovaný hviezdicovitý ornament a zväzky vlnoviek. Na lokalite sa vyskytli zvláštne tvary keramiky, ako napríklad nádoby v tvare topánky so zvýraznenými prvkami obuvi. Patrí k nim tiež zoomorfná keramika s výčnelkami pripomínajúcimi hlavičku jeleňa a so sacím otvorom, ktorá zohrávala svoju úlohu pri rituálnych úkonoch spätých s pitím posvätných nápojov. Našli sa aj hlinené kolieska so štyrmi špicami interpretované ako symbolický odkaz na pohrebný vozík.

Pohrebisko v Chotíne vyniká relatívne početným výskytom bronzových artefaktov, z ktorých však väčšina bola natoľko poškodená žiarom, že ich veľakrát nemožno ani identifikovať. Okrem bežných dekoratívnych predmetov súvisiacich s odevom, akými sú ihlice s miskovitou hlavicou, vlnovité, tzv. hadovité spony, náramky, plechové nášivky, gombíky, nákrčníky zo stáčanej bronzovej tyčinky či pásikové prstene sa vo výbave objavili taktiež britvy, pinzety, nože a hrot kopije. Dôležitým je nález noža vykovaného zo železa, ktorý je predzvesťou novej epochy približujúcej sa k prahu písanej histórie nášho územia – doby železnej (800/750 pred n. l. – 0).

Pamiatok podolskej kultúry poznáme z iných lokalít pomerne málo. Niektoré sa podarilo zachrániť napríklad zo zničených hrobov v Mužle či v Tlmačoch. Jedinečnou je amfora na nôžke objavená v roku 1972 pri odstrele v kameňa v Brhlovciach, ktorá je zdobená trojuholníkovými cínovými fóliami nalepenými na jej povrch pomocou kazeínového lepidla získaného z mlieka.

Literatúra:
Alapy 1912 – G. Alapy: A hetényi bronzkés. Archaeologiai Értesítő 32, 1912, 380.
Dušek 1954 – M. Dušek: Popolnicové pohrebište z doby halštatskej v Chotíne na Slovensku. Archeologické rozhledy VI/5, 1954, 587–590.
Dušek 1956 – M. Dušek: Halštatská kultúra chotínskej skupiny. Archeologické rozhledy VIII/5, 1956, 647–656.
Dušek 1957 – M. Dušek: Halštatská kultúra chotínskej skupiny na Slovensku. Slovenská archeológia V/1, 1957, 73–173.
Dušek 1959 – M. Dušek: Nové nálezy z doby bronzovej na juhozápadnom Slovensku. Archeologické rozhledy XI/4, 1959, 488–495.
Furmánek/Veliačik/Vladár 1999 – V. Furmánek/L. Veliačik/J. Vladár: Die Bronzezeit im slowakischen Raum. Rahden/Westf. 1999, 206 s.
Novotná 1994 – M. Novotná: Svedectvá predkov. Martin 1994, 128 s.
Ožďáni 1977 – O. Ožďáni: Amfora podolskej kultúry s kovovou výzdobou z Brhloviec. Slovenská archeológia XXV/2, 1977, 463–472.
Ožďáni 1983 – O. Ožďáni: Dávnoveké zbrane na Slovensku. Bratislava 1983, 120 s.
Ožďáni 2015 – O. Ožďáni: Keramika kultúrneho komplexu stredodunajských popolnicových polí. In: V. Furmánek (zost.): Staré Slovensko 4. Doba bronzová. Nitra 2015, 195–200.
Paulík 1962 – J. Paulík: Príspevok k problematike stredného Slovenska v mladšej dobe bronzovej. Sborník Československé společnosti archeologické 2, 1962, 113–136.
Paulík 1980 – J. Paulík: Praveké umenie na Slovensku. Bratislava 1980, 250 s.
Paulík 1993 – J. Paulík: Bronzom kované dejiny. Bratislava 1993, 192 s.
Veliačik 2012 – L. Veliačik: Nože z doby bronzovej na Slovensku. Slovenská archeológia LX/2, 2012, 285–342.