2. Hurbanovo

Skutočnú hranicu bronzovej doby na Slovensku predstavuje tzv. únětická kultúra (1900–1700 pred n. l.), s ktorou prichádzajú inovácie vo farebnej metalurgii a začínajú sa plošne odlievať predmety z medi a cínu.

Jej názov vychádza z eponymného pohrebiska v Úněticiach pri Prahe objaveného v 70. rokoch 19. storočia. Z oblasti Moravy expanduje smerom na východ až k toku rieky Žitavy, kde nadobúda pod vplyvom tradícií miestneho i susedného obyvateľstva svojský materiálny prejav. Súbežne s trvaním únětickej kultúry sa napríklad v mestských štátoch v Starobabylonskej ríši prísne dodržiaval slávny zákonník vydaný kráľom Chammurapim.

Dôležitý prínos pre poznanie únětickej kultúry na južnom Slovensku mal výskum pohrebiska v Hurbanove (okr. Komárno) na piesočnej dune v polohe Bacherov majer. Objavené bolo už v medzivojnovom období pri zakladaní ovocného sadu a vinohradu, kedy istý p. Kostolányi vykopal viaceré kostrové hroby, z nich niektoré nálezy odovzdal do vtedajšieho múzea v Komárne. V polovici minulého storočia sa na susedných parcelách začalo so zriaďovaním ďalších viníc a hlbokou orbou, ktorých devastačné dôsledky na pamiatky ukryté pod zemou podnietili Archeologický ústav SAV v Nitre k záchrane aspoň najohrozenejších častí lokality. Výskumom pod vedením Pavla Čaploviča trvajúcim medzi rokmi 1951–1953 sa okrem iného zdokumentovalo aj 92 hrobov zo staršej doby bronzovej. Cenné poznatky k problematike únětickej kultúry na dolnom Ponitrí a Požitaví prinieslo odkrytie pohrebísk v Bajči, Nesvadoch či v Dvoroch nad Žitavou. Ich svojráznou črtou je výskyt hrobovej keramiky zadunajského pôvodu, čo v minulosti priviedlo bádateľov k vyčleneniu lokálnej, tzv. hurbanovskej skupiny. Z tohto obdobia poznáme tiež prevratné doklady protourbánnej architektúry a zástavby, na ktoré sa nedávno prišlo modernými metódami výskumu osady únětickej kultúry vo Vrábľoch.

V usporiadaní hrobov v Hurbanove sa čŕtali menšie zhluky, ktoré sa vysvetľujú ako doklad rodinných zväzkov, prípadne ako prejav organizácie spoločnosti. Zosnulí boli do hrobov ukladaní v skrčenej polohe - muži spravidla na pravom a ženy na ľavom boku, pričom táto zvyklosť sa zvyčajne dodržiava počas celej staršej doby bronzovej. Nelichotivou črtou sledovaného obdobia je časté vykrádanie hrobov, ku ktorému dochádzalo neraz krátko po pohrebe, pretože „vykrádačské“ šachty boli presne cielené na miesta, kde sa nachádzali najcennejšie predmety, t.j. oblasť hlavy a hrudníka. To značí, že sa na ňom mohli podielať súčasníci zosnulého, ktorí mali vedomosť o tom, čo tvorilo výbavu hrobov a kde bola umiestnená. Uvažuje sa však aj o tom, že okrem zištných pohnútok mohlo mať toto konanie niekedy aj zvláštne rituálne pozadie. Pozostalí tak otvorením hrobu odňali nebožtíkovi niektoré, predtým dočasne zapožičané, vzácne predmety, ktoré mu mali zabezpečiť úspešný prechod do posmrtného sveta.

Napriek množstvu dávno porušených hrobov sa v nich poväčšine zachovali celé nádoby, čiastočne aj bronzové a kostené šperky, zbrane, šidlá, dokonca i zlaté záušnice. Okrem nezdobenej, avšak kvalitatívne hodnotnej keramike únětickej kultúry s jej „klasickými“ šálkami s malým uškom sa v nadštandardne vybavených ženských, resp. dievčenských hroboch objavili exkluzívne džbánky zadunajského pôvodu s inkrustovaným ornamentom. Predpokladá sa, že táto dekoratívna keramika kultúry Kisapostag môže byť akousi spomienkou na ich niekdajší domov, s ktorou sa nerozlúčili ani po svojej smrti. Technika inkrustácie spočívala v nanášaní bielej pasty zloženej z drvených kalcinovaných kostí a schránok mušlí do predpripravených žliabkov a rýh na povrchu nádob, čím sa vytvorili esteticky pôsobivé kompozície.

Z výskumu lokality pochádza niekoľko bronzových ihlíc na spínanie odevu, medzi nimi aj exempláre tzv. cyperského typu, ktoré patria k najstarším známym kusom z územia Slovenska. Ozdoby tela tvorili rôzne bronzové špirálovité drôtené závesky a prstene, tyčinkovité náramky či trubičky z náhrdelníkov, na ktoré sa zvykli navliekať dentálie alebo kostené koráliky. Výnimočné postavenie musela mať pochovaná dievčina, na ktorej lebke sa našla dvojitá čelenka z bronzového plechu, po okrajoch zdobená puncovanými líniami. Popri dýkach, ktorým sa postupne predĺžuje čepeľ obohacujú repertoár prvé sekery odliate z bronzu, ktoré sa našli v mužských hroboch v len pár kilometrov vzdialených Nesvadoch a v Bajči.
   
Literatúra:
Čaplovič 1954 – P. Čaplovič: Starobronzové pohrebište v Hurbanove na Slovensku. Archeologické rozhledy VI, 1954, 297–300.
Dušek 1969 – M. Dušek: Skelettgräberfeld der älteren Bronzezeit von Hurbanovo-Gruppe in Nesvady. In: M. Dušek (ed.): Bronzezeitliche Gräberfelder in der Südwestslowakei. Bratislava 1969, 10–31.
Točík 1979 – A. Točík: Výčapy-Opatovce a 12pxpohrebiská zo staršej doby bronzovej na juhozápadnom Slovensku. Nitra 1979, 366 s.
Ožďáni 1983 – O. Ožďáni: Dávnoveké zbrane na Slovensku. Bratislava 1983, 117 s.
Mitáš 2004 – V. Mitáš: K niektorým otázkam tzv. hurbanovského typu. Slovenská archeológia LII/2, 2004, 281–300.
Mitáš 2013 – V. Mitáš: Expanzia únětickej kultúry so zreteľom na nálezy z územia Slovenska. Slovenská archeológia LXI/2, 2013, 203–321.