3. Vráble

Len nedávno sa vďaka najmodernejším výskumným metódam podarilo poodhaliť nečakané tajomstvá archeologickej lokality ležiacej južne od mesta Vráble v polohe Fidvár (okr. Nitra).

Dnes už bezpečne vieme, že jej význam ďaleko presahuje územie Slovenska, a to kvôli unikátnym dokladom protourbánnej architektúry a zástavby na sídlisku zo staršej doby bronzovej, ktoré patria vôbec k najstarším známym v strednej Európe (2100–1800 pred n. l.). Súveké paralely k nim evidujeme iba vo východnom Stredomorí a v zauralskej oblasti. Základy pravekého „mesta“ boli pritom položené v čase, kedy sa na juhu dnešného Anglicka dokončila stavba Stonehenge a boli vztýčené posledné kamenné bloky tak, ako ich poznáme dodnes.

Nálezisko sa do povedomia uhorských bádateľov dostalo v závere 19. storočia, avšak osobitný záujem oň prejavoval najmä miestny poštmajster Jozef Nécsey, ktorý na prelome storočí zozbieral z Fidváru mnohé pamiatky. V roku 1927 ich daroval mestu Levice a tie sa neskôr stali základom pre archeologickú zbierku terajšieho Tekovského múzea. Začiatkom 30. rokov minulého storočia lokalitu kartograficky zameral Štefan Janšák, ktorý podal aj jej topografický opis a upozornil na fakt, že „..zlomky (črepov) ležia doslovne jeden vedľa druhého tak, že prekážajú i pri obrábaní poľa.“. Prvý profesionálny výskum na Fidvári uskutočnil až Anton Točík (Archeologický ústav SAV v Nitre) v roku 1967, ktorý zisťovacou sondou objavil až 3 m hrubú sídliskovú vrstvu bohatú na nálezy niekoľkých archeologických kultúr. Najvýraznejším bolo mnohovrstvové osídlenie (tzv. tellového charakteru) zo staršej doby bronzovej, kedy bola osada chránená fortifikačným systémom impozantných rozmerov. Dokumentované boli vtedy dve oblúkovité priekopy, z ktorých tá mohutnejšia mala hĺbku vyše 7 metrov a bola široká až okolo 20 m. Je pravdepodobné, že ju pôvodne zaplnili vodou z blízkeho potoka. Z vnútornej strany bol k priekope pristavený val s drevo-zemnou konštrukciou s hrúbkou takmer 7 metrov.

Opätovný záujem archeológov o lokalitu vzbudila až letecká snímka Ivana Kuzmu z roku 2000, na ktorej sa vďaka pozitívnym porastovým príznakom objavila tretia, dovtedy neznáma vonkajšia priekopa. To bolo podnetom pre zorganizovanie slovensko-nemeckého projektu realizovaného v rokoch 2007–2017 pod vedením archeológov Jozefa Bátoru (Archeologický ústav SAV v Nitre) a Knuta Rassmana (Nemecký archeologický ústav so sídlom vo Frankfurte nad Mohanom). Jeho cieľom bol komplexný, interdisciplinárny výskum osady zo staršej doby bronzovej, v ktorom boli angažovaní odborníci z rôznych prírodovedných odborov. Najprv sa na lokalite uskutočnil veľkoplošný povrchový prieskum, ktorým sa vyzbierali skoro 2 tony archeologického materiálu. Súbežne s ním sa vykonali aj rozsiahle geomagnetické merania, ktoré poslúžili archeológom ako „röntgen“ umožňujúci nazrieť pod zem a tak rozlíšiť stopy dávnej ľudskej činnosti. Treba zdôrazniť, že sa zmeralo viac než 140 ha súvislej plochy, čo radí lokalitu Vráble ku geofyzikálne najrozsiahlejšie prospektovaným archeologických náleziskám v Európe. Po spracovaní nameraných dát sa na Fidvári vyrysoval fascinujúci obraz pravidelnej zástavby s viacerými radmi domov radiálne usporiadanými pozdĺž opevnenia, ktoré boli od seba oddelené sieťou ulíc a uličiek. Celkovo bolo identifikovaných vyše 160 pôdorysov obydlí a tiež zachytený priebeh všetkých troch obranných priekop. Tie neboli vyhĺbené jednorazovo, ale postupne v nadväznosti na to, ako sa rozpínala osada, v ktorej žilo viac než 1000 obyvateľov.

Pradávne sídlisko malo kruhovitý pôdorys s priemerom okolo 220 m a pokrývalo približne 3,5 ha, zatiaľ čo jeho priľahlé hospodárske zázemie malo asi 15 ha. Vzhľadom na rozsah lokality bolo pre terénny výskum vytipovaných iba zopár miest s najvyšším archeologickým potenciálom. Odkryté boli obydlia štandardizovaných rozmerov s dĺžkou 10-15 m a šírkou 6-8 m vzájomné od seba oddelené uličkami širokými asi 1 m, do ktorých sa odhadzoval rozličný kuchynský odpad (rozbité nádoby, zvieracie kosti, nefunkčné nástroje). Domy boli zväčša členené na dva priestory, viacnásobne obnovované, prípadne prestavované a v ich strede sa nachádzalo ohnisko alebo pec. V jednom z požiarom zničených obydlí sa objavili i pozostatky drevených stavebných článkov (brvná, dosky), zrútených regálov umiestnených pri stenách domu, či prútených košov naplnených obilím. Domy v centrálnej časti osady, kde žili príslušníci vyššej spoločenskej vrstvy, mali drevené podlahy a pri ich budovaní sa využíval aj lomový kameň vulkanického pôvodu, ktorého analýzy potvrdili jeho dovážanie až zo Štiavnických vrchov.

Všetky skúmané obydlia na Fidvári sú datované do únětickej kultúry, čo znamená, že sú viac než o 300 rokov staršie, než iné doposiaľ skúmané praveké osady so znakmi plánovanej zástavby v strednej Európe. Týmto mimoriadnym objavom sa skutočne od základov „prepisujú“ naše doterajšie poznatky o vývoji urbanizácie a spoločensko-kultúrnej úrovni našich predkov. Predpokladá sa, že rozmach starobylého „mesta“ pri Vrábľoch v prvom rade podmienila výhodná geografická poloha spolu s miestnou, neobyčajne úrodnou pôdou a tiež dostupnosť ložísk farebných kovov (meď, zlato, cín) situovaných v horských oblastiach stredného Slovenska.

Literatúra:
Bátora 2018 – J. Bátora: Slovensko v staršej dobe bronzovej. Bratislava 2018, 445 s.
Bátora et al. 2008 – J. Bátora/B. Eitel/F. Falkenstein/K. Rassmann: Fidvár bei Vráble – Eine befestigte Zentralsiedlung der Frühbronzezeit in der Slowakei. In: J. Czebreszuk/S. Kadrow/J. Müller (ed.): Defensive structures from Central Europe to the Aegean in the 3rd and 2nd millenium BC. Poznań – Bonn 2008, 97 – 107.
Bátora et al. 2012 – J. Bátora/A. Behrens/J. Gresky/M. Ivanova/K. Rassmann/P. Tóth/K. Winkelmann: The rise and decline of the Early Bronze Age settlement Fidvár near Vráble, Slovakia. In Collapse or continuity? Environment and development of Bronze Age human landscapes. Bonn 2012, 111-129.
Bátora/Tóth/Rassman 2015 – J. Bátora/P. Tóth/K. Rassmann: Centrálne sídlisko zo staršej doby bronzovej vo Vrábľoch. In: J. Bátora/P. Tóth (ed.): Keď bronz vystriedal meď. Zborník príspevkov z XXIII. medzinárodného sympózia „Staršia doba bronzová v Čechách, na Morave a na Slovensku“, Levice 8.–11. októbra 2013. Bratislava - Nitra 2015, 123-138.
Bátora et al. 2017 – J. Bátora/P. Tóth/K. Rassmann/N. Müller-Scheeßel: Vráble-Fidvár – centrálne sídlisko európskeho významu. Osídlenie zo staršej doby bronzovej. In: N. Beljak Pažinová/Z. Borzová (ed.): Sedem decénií Petra Romsauera. Studia Historica Nitriensia 21. Supplementum – mimoriadne číslo časopisu venované životnému jubileu prof. Petra Romsauera, 2017, 19-33.
Kuzma et al. 2001 – I. Kuzma/E. Blažová/M. Bartík/J. Rajtár: Letecká prospekcia na Slovensku. Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2000, 2001, 112-138.
Točík 1986 – A. Točík: Opevnené sídlisko zo staršej doby bronzovej vo Vrábľoch. Slovenská archeológia XXXIV/2, 1986, 463-476.

Internetové zdroje:
Trubíni 2010 – Ľ. Trubíni: Fidvár pri Vrábľoch – európsky unikát! Publikované online 11.5.2010.
URL: http://www.zitava.sk/pozitavie-v-praveku/fidvar-pri-vrab%C4%BEoch-%E2%80%93-europsky-unikat
Bátora/Tóth 2013 – J. Bátora/P. Tóth: Praveké „mesto“ pri Vrábľoch (1. a 2. časť). Publikované online 14.4 a 17.4.2013.
URL: https://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/praveke-mesto-pri-vrabloch-1-cast
Kovár 2017 – B. Kovár: Nové objavy v pravekom „meste“. Publikované online 15.2.2017.
URL: https://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/nove-objavy-v-pravekom-meste
Nozdrovická 2020 – A. Nozdrovická: Unikátne archeologické nálezisko Vráble-Fidvár porovnávajú s Mykenámi. Publikované online 19.8.2020.
URL: https://www.sav.sk/index.php?doc=services-news&source_no=20&news_no=9002