6. Kamenín

Prechod od staršej k strednej dobe bronzovej (prelom 16. a 15. storočia pred n. l.) predstavuje zásadný medzník v prehistorickom vývoji Karpatskej kotliny, kedy dochádza ku kolapsu rozvinutej spoločenskej štruktúry vrcholných kultúr predošlého obdobia.

Zapríčinila ho pravdepodobne kombinácia viacerých faktorov, akými boli rapídne zmeny v hospodárskej sfére, možný príchod nových etnických skupín a v neposlednom rade tiež vplyv klimatických výkyvov. Turbulentná doba podmienila zvýšenú mobilitu populácií, čo malo za následok transformáciu materiálnej kultúry i duchovného sveta. Na pozadí týchto zmien vystupuje dovtedy nevídaný fenomén, ktorým je masové ukrývanie súborov bronzových predmetov do zeme (tzv. depotov).

Jedno z miest na južnom Slovensku, kde sa takýto praveký poklad v minulosti našiel leží na severnom okraji malej obce Kamenín (okr. Nové Zámky) v polohe Várhegy. Zakopaný bol do zeme približne v čase, keď v bájnych Mykénach žili starovekí vládcovia, ktorých hroby s posmrtnými zlatými maskami objavil pred 145 rokmi nemecký bádateľ Heinrich Schliemann.

Na bronzový poklad sa údajne prišlo okolo roku 1935–1936 pri kopaní studne v záhrade istého sedliaka, ktorá sa nachádzala v blízkosti ostrožného výbežku, kde bol neskôr vybudovaný stredoveký zemný hrádok. Nálezcovia spozorovali zo zeme trčiacu bronzovú ihlicu, pričom pri jej vyberaní sa objavili i ďalšie artefakty, ktoré vyzdvihol miestny hodinár Štefan Bakonyi. Obsah (zrejme už vtedy čiastočne roztrateného) pokladu sa podarilo získať iniciatívnemu zberateľovi a učiteľovi miestnej školy Alexandrovi Dudichovi. Jeho pozoruhodná zbierka sa po II. svetovej vojne dostala do správy vtedajšieho Krajského múzea v Bojniciach, kde je uložená dodnes. Hromadný nález z Kamenína obsahoval nadrozmerné bronzové ihlice na spínanie ženského slávnostného odevu, liate zdobené náramky, dlátko s tuľajkou, rybársky háčik, poškodený hrot kopije, zlaté drôtiky, zlomky pyritu a vraj i fosília hlavonožca - „amulet“ zo schránky amonita.

V polohe Várhegy bol odhliadnuc od starších amatérskych vykopávok doteraz uskutočnený iba jediný profesionálny zisťovací výskum v roku 1958 pod vedením Antona Točíka (Archeologický ústav SAV v Nitre). Získal sa ním rôznorodý archeologický materiál a potvrdila sa aj existencia tamojšej osady z doby bronzovej. Nálezisko zaujalo odborníkov najmä tým, že sa na ňom počiatkom strednej doby bronzovej miešali hrnčiarske štýly niekoľkých súvekých, vtedy už doznievajúcich archeologických kultúr, čo reflektuje silné interregionálne kontakty a mobilitu pravekých ľudí. Spomedzi nich majú popri domácej maďarovskej kultúre najvýraznejšie zastúpenie pamiatky otomansko-füzesabonyského kultúrneho komplexu. Ich množstvo a zvlášť kvalita vyhotovenia v mnohom indikujú jej lokálnu produkciu v dielňach hrnčiarov, ktorí sem prišli z oblasti Potisia. Várhegy (Hrádok) je síce od roku 1963 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, napriek tomu sa mu nedostáva patričnej ochrany a podlieha postupnému deštruovaniu poľnohospodárskou i stavebnou činnosťou miestnych obyvateľov.

Podobné, častokrát oveľa väčšie, poklady sa našli aj na viacerých iných, spravidla požiarom zaniknutých sídliskách zo sledovaného obdobia a preto sa zvyknú považovať za skrytý rodinný majetok, ktorý ostal svedkom nepokojných čias. Z regiónu Nitra sú dokumentované nálezy takýchto depotov napríklad z lokalít Malá nad Hronom, Nitriansky Hrádok, Vyškovce nad Ipľom či Nové Zámky. Najviac sa ich totiž vyskytuje na území od oblasti dolného Pohronia a Poiplia cez veľký ohyb Dunaja až po okolie Budapešti. Iba málokedy bolo zhodou šťastných náhod a poctivých nálezcov, že sa vzácny obsah niektorých z nich podarilo v úplnosti zachrániť. Žiaľ, naposledy nečakane objavený poklad v roku 2003 v okolí obce Ľubá sa nedostal včas do rúk archeológov, ale stal sa predmetom zákernej krádeže a jeho nevyčísliteľná hodnota je dozaista už navždy stratená. Treba zdôrazniť, že podľa výpovede nálezcu mohlo ísť o doposiaľ najväčší depot tohto druhu z nášho územia (vyše 350 kusov bronzových artefaktov).

Zloženie pokladov zo začiatku strednej doby bronzovej je pomerne jednoliate a tvorí ich hlavne charakteristický honosný ženský bronzový šperk, ktorého stvárnenie a vysoká estetická hodnota vypovedajú o brilantnej úrovni odlievania bronzu a kovotepeckej zručnosti. Precízne zdobené ihlice, závesky, náramky, nánožníky či nášivky nám dávajú predstavu o dobovom profánnom aj obradnom kroji a jeho doplnkoch. Zriedkavejšie sú v pokladoch zastúpené zbrane v podobe dýk, sekeromlatov, hrotov oštepov, prípadne pracovné nástroje akými boli sekery a najstaršie kosáky. V prípade depotu z Kamenína je kurióznym výskyt rybárskeho háčika, ktorého veľkosť predurčuje jeho použitie na lov majestátnych sumcov v neďalekom toku Hrona.

3D model archeologickej lokality (© Pamiatkový úrad SR): https://skfb.ly/o6YTO

Literatúra:
Balaša 1955 – G. Balaša: Nález bronzových predmetov vo Vyškovciach nad Ipľom. Archeologické rozhledy VII/4, 1955, 443–445.
Bartík/Schreiner 2010 – J. Bartík/M. Schreiner: Eine Bronzehortfund aus der Gemeinde Ľubá. Zborník Slovenského národného múzea CIV, Archeológia 20, 2010, 17–31.
Bartík/Jelínek 2020 – Hromadné nálezy bronzového veku. In: Bazovský, I. (ed.): Poklady z Malých Karpát. Nálezy z vrchov a nížin. Bratislava 2020, 15–34.
Janšák 1938 – Š. Janšák: Staré osídlenie Slovenska : Dolný Hron a Ipeľ v praveku. Turčiansky Sv. Martin 1938, 176 s.
Kraskovská 1951 – Ľ. Kraskovská: Nález bronzov na Žitnom ostrove. Archeologické rozhledy III, 1951, 140–142.
Marková 1998 – K. Marková: K nálezom otomanskej kultúry na juhu stredného Slovenska. Východoslovenský pravek V, 1998, 39–44.
Šiška 1980 – S. Šiška: Praveké hrnčiarstvo. Bratislava 1980.
Šteiner/Godiš 2021 – P. Šteiner/J. Godiš: K nálezom keramiky otomansko-füzesabonyského kultúrneho komplexu z Kamenína. Zborník Slovenského národného múzea CXV, Archeológia 31, 2021, v tlači.
Točík 1959 – A. Točík: Nové sídliskové nálezy z Kamenína. Študijné zvesti Archeologického ústavu SAV 3, 1959, 170–172.