7. Svätý Peter

V priebehu strednej doby bronzovej sa na širokom území strednej a západnej Európy objavuje nový zvyk v pochovávaní, ktorým bolo navršovanie hlinených násypov nad hroby mŕtvych (1550–1300/1250 pred n. l.).

Oblasť medzi dnešnou Nitrou a Budapešťou sa vtedy stala miestom, kde sa sformovala tzv. karpatská mohylová kultúra, čoho svedectvom je pohrebisko vo Svätom Petri (predtým Dolný Peter, okr. Komárno). Stavali sa na ňom mohyly v rovnakom čase, ako keď v starovekom Egypte vládla kráľovná Hatšepsut (cca 1479–1458 pred n. l.), ktorá bola dlho považovaná za prvú vládkyňu v histórii ľudstva a taktiež prvú ženu – faraónku. Sama sa však titulovala ako „kráľ“, hovorila o sebe v mužskom rode a nechala sa aj zobrazovať s panovníckou „božskou bradou“. Za jej vlády došlo k zveľadeniu chrámového komplexu v Karnaku, ktorý bol hlavným a najväčším kultovým strediskom boha Amona v starom Egypte.

Praveká nekropola vo Svätom Petri bola náhodne objavená v roku 1958 pri zakopávaní uhynutých oviec neďaleko salaša nachádzajúceho sa východnej časti chotára obce. Robotníci o náleze informovali Archeologický ústav SAV v Nitre, ktorý po dohode s vtedajším JRD započal na mieste zisťovací výskum pod vedením archeológa Mikuláša Dušeka. Ten sa neskôr – vzhľadom na závažnosť objavu – zmenil na systematický a pokračoval do roku 1959, čím sa podarilo skoro komplexne preskúmať celú lokalitu. Zo začiatku strednej doby bronzovej sa odkrylo spolu 56 hrobov, ktoré sa vyznačujú rôznorodými spôsobmi pochovávania. Spomedzi nich bolo 39 inhumačných a 5 kremačných hrobov, zatiaľ čo v jednej hrobovej jame boli zistené obidva spôsoby pochovania – tzv. birituálny hrob. U zvyšných 11 hrobov bolo problematické identifikovať pohrebný rítus, avšak tvar a rozmery ich jám prezrádzajú, že išlo takisto o hroby nespálených jedincov uložených v skrčenej polohe na boku. Stav zachovania osteologických zvyškov bol veľmi zlý a častokrát boli kosti zomrelých úplne rozpadnuté na prach. Zvláštnym sa javí nálezová situácia v jednom z hrobov, ktorá poukazuje na to, že išlo buď o symbolický hrob (kenotaf) alebo pohreb v nádobe (pithos). Rozmanitosť pohrebného rítu vo Svätom Petri svedčí o vzájomnom prelínaní tradícií a zmenách v ideologickej sfére, ako prirodzených dôsledkoch spolunažívania viacerých etnických skupín v oblasti dolných tokov Nitry, Žitavy, Hronu a Ipľa.

Zásadným objavom na lokalite boli kruhové žľaby obkolesujúce šesticu hrobov situovaných v centrálnej časti pohrebiska. Vonkajší priemer priekop sa pohyboval v rozsahu 4–7 m a ich šírka kolísala medzi 30–50 cm. Žľaby nepriamo dokladajú existenciu hlinených násypov nad hrobmi vo forme menších mohýl, ktoré pôvodne mohli dosahovať výšku okolo 1,5–2 m. Viditeľné stopy po nich sa však vplyvom erózie, ako i kultivácie pôdy do súčasnosti vôbec nezachovali. V niektorých žľaboch sa našli koncentrácie zvyškov prepálených zvieracích kostí a drevín, napríklad dubu (Quercus sp.). Predpokladá sa, že išlo o žiaroviská pri pohrebnej hostine odohrávajúcej sa počas rituálnych úkonov spojených s uložením mŕtveho na večný odpočinok.

Inventár hrobov – z ktorých väčšina ostala neporušených – je nezvykle pestrý a ukážkovo odráža dynamickosť spoločensko-kultúrneho vývoja na začiatku strednej doby bronzovej na južnom Slovensku. Keramickými milodarmi v hroboch boli predovšetkým džbány, pričom tvar mnohých z nich odkazuje na ešte silne zakorenené tradície domácej maďarovskej kultúry. V iných hroboch sa zároveň vyskytla esteticky príťažlivá keramika s pôvodom v blízkych i vzdialenejších kultúrnych regiónoch (kultúra Vatya, otomansko-füzesabonský kultúrny komplex, Litzenkeramik). Vysoká technologická úroveň stvárnenia niektorých kusov sa prihovára k ich importovanému pôvodu a môže poukazovať na cudziu identitu pochovaných. V tieni farbistej polykultúrnej symbiózy sa utvára hmotný prejav karpatskej mohylovej kultúry.

Okrem keramiky vystupujú do popredia zvlášť bronzové artefakty, kde prevládajú skvostné ženské šperky. Tie sme do objavenia pohrebiska vo Svätom Petri takmer výlučne poznali iba z obsahu bronzových pokladov (tzv. depotov). V tomto čase vznikol v stredodunajskom priestore špecifický ženský kroj, ktorý definuje pár bronzových šatových ihlíc s kosákovite profilovanou ihlou a hlavicami zdobenými hviezdicovitým či oblúkovitým rytým a puncovaným ornamentom. Vďaka svojmu zaobleniu obopínali ramená, a tak sa nimi dal spoľahlivo zopnúť odev. V hroboch sa našli tiež zvyšky náhrdelníkov zložených z radov kovových záveskov srdcovitého, terčovitého alebo lievikovitého tvaru. Drôtené prstene so špirálovitými ružicami zdobili prsty rúk, tak ako i liate tyčinkovité náramky na zápästiach s rytou výzdobou motívom tzv. vlčích zubov. Spoločný výskyt menovaných typov šperkov v hroboch evidovaný aj na iných lokalitách v Zadunajsku, Dolnom Rakúsku či na Morave indikuje, že ich nositeľky boli príslušníčky vtedajšej nobility.

Vo výbave dvoch najväčších mohýl sa našli zbrane, a to bronzová sekerka či masívna dýka, ktoré sa interpretujú ako insígnie moci významných mužských členov komunity, azda pochovaných náčelníkov. Unikátne sú nálezy jedných z najstarších známych toaletných predmetov v Karpatskej kotline, ktoré zastupuje zdobená bronzová britva a pinzeta. Artefakty sú dokladom toho, že určitá časť populácie začala v tomto období prikladať osobitný význam starostlivosti o telo a patria k „balíku inovácií“ spätého s nástupom mohylových kultúr v strednej Európe.

Medzi novšie objavy patrí osamotený hrob s kruhovým žľabom v Radvani nad Dunajom identifikovaný geofyzikálnym meraním v roku 2013. Následný terénny výskum potvrdil jeho datovanie do strednej doby bronzovej, ako i fakt, že bol už v dávnom praveku vykradnutý.

Literatúra:
Dušek 1959 – M. Dušek: Výskum pohrebiska juhovýchodnej mohylovej kultúry vo Svätom Petri. Študijné zvesti Archeologického ústavu SAV 3, 1959, 172, 173.
Dušek 1969 – M. Dušek: Birituelles Gräberfeld der karpatenländischen Hügelgräberkultur in Dolný Peter. In: M. Dušek (ed.): Bronzezeitliche Gräberfelder in der Südwestslowakei. Bratislava 1969, 51–80.
Godiš 2015 – J. Godiš: Prínos lokality Svätý Peter k poznaniu formovania sa mohylových kultúr v strednom Podunajsku. Diplomová práca. Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. 2015, 130 s.
Godiš 2019 – J. Godiš: Ženský kroj v kosziderskom období ako fenomén stredného Podunajska. In: N. Beljak Pažinová/Z. Borzová (eds.): Sedem kruhov Jozefa Bujnu. Studia Historica Nitriensia. Supplementum. Nitra 2019, 49–70.
Godiš 2020 – J. Godiš: Výstava – Po páde slovenskej Tróje. Informátor SAS XXXI/2020/1-2, 33–36.
Hüssen et al. 2018 – C.-M. Hüssen/R. Ölvecky/J. Rajtár – Hrob ohraničený kruhovým žľabom a rímske tábory v Radvani nad Dunajom. Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2013, 2018, 70–77.
Ožďáni 2015 – O. Ožďáni. Mohylové kultúry. In: V. Furmánek (zost.): Staré Slovensko 4. Doba bronzová. Archaeologica Slovaca Monographiae. Nitra 2015, 70–77.