Prológ
„V úcte chovali bronz a zhŕdali zlatom, že je neostré, chabé a neužitočné; teraz upadol bronz a zlato sa nadovšetko cení.“
TITUS LUCRETIUS CARUS (97 - 55 pred n.l.)
De rerum natura (O pôvode vecí)
Východná časť Podunajskej nížiny, presnejšie oblasť dolných povodí Nitry, Žitavy, Hrona a Ipľa, patrí z hľadiska archeológie k jedným z najbohatších regiónov Slovenska. Cieľom nášho letného archeologického poznávacieho cyklu je predstaviť záujemcom o najstaršiu históriu významné náleziská z doby bronzovej, ktoré sa rozprestierajú na území súčasného Nitrianskeho kraja a v minulosti boli predmetom odborného terénneho výskumu. Prezentované sú archeologické lokality z jednotlivých úsekov prehistorickej epochy pomenovanej podľa zliatiny medi a cínu, ktorá v strednej Európe trvala okolo pol druha tisícročia (2300 – 800 pred n. l.). Jej začiatok možno pre porovnanie vymedziť vznikom starovekej Akkadskej ríše v Mezopotámii a jej koniec približne datovať k legendárnemu založeniu Ríma či uskutočneniu prvej známej Olympiády na Peloponéze. Žiada sa uviesť, že pojem „bronzová doba“ pritom ako prvý v roku 1836 uviedol do ilustrovaného výtlačku sprievodcu po múzeu v Kodani dánsky starožitník Christian Jürgensen Thomsen. Odvtedy sa tento výstižný termín v európskej archeológii natrvalo udomácnil.
Pred vyše štyrmi tisícročiami mala na našom území znalosť prvého úžitkového kovu – medi, za sebou už dlhú tradíciu. Rudné bohatstvo Slovenska sa za ten čas stalo kľúčovým zdrojom, od ktorého závisela prosperita miestnych ako i vzdialenejších spoločenstiev. Až stvrdenie medi importovaným cínom za použitia pokročilejšej technológie vytvoril ideálne podmienky pre neobyčajný spoločensko-hospodársky, a napokon aj vojenský rozmach. Takto zrodený bronz so zlatistým leskom otvoril nové perspektívy technickému pokroku, ktorému dovtedy používané suroviny už sotva mohli niečo poskytnúť. Spočiatku bol pretavený do krásy šperkov, neskôr sa k nim však pridali najmä nástroje násilia a nakoniec prišlo aj na odlievanie niektorých úžitkových predmetov. Postupne sa zdokonaľovalo tiež „know-how“ pravekých kovolejárov, ktorí tak zvyšovali účinnosť zbraní a nástrojov, i vyrábali esteticky pôsobivejšie ozdoby. Metalurgia mala v tomto období svoje zvláštne postavenie i v duchovnej oblasti a spájala sa so slnečným kultom.
Výhodná geografická poloha Podunajskej nížiny oddávna plnila funkciu dôležitej križovatky kultúrnych kontaktov, ktoré v istých úsekoch doby bronzovej dosiahli nevídanú intenzitu. Častokrát mali podstatný podiel na utváraní materiálneho prejavu a náboženských predstáv tunajšieho pravekého obyvateľstva, ktoré obhospodarovalo úrodné polia pretkané početnými vodnými tokmi vlievajúcimi sa do hlavnej komunikačnej tepny ležiacej na juhu - rieky Dunaj.
Bronzová doba bola skutočne heroickou etapou európskeho praveku, kedy sa vo východnom Stredomorí sformovala minojsko-mykénska civilizácia a na Blízkom Východe sa vynímali najstaršie štáty, akými boli Chetitská, Asýrska či Egyptská ríša. Každý z týchto útvarov mal svoj vlastný jazyk, národnú identitu a tiež náboženstvo. V priebehu bronzového veku boli položené ideové piliere modernej európskej civilizácie, pričom v tomto procese zohrávali svoju úlohu aj etnicky anonymné spoločenstvá ľudí, ktoré vtedy sídlili v oblasti dnešného Slovenska.
Literatúra:
Novotná 1994 - M. Novotná: Svedectvá predkov. Martin 1994, 128 s.
Furmánek 2004 - V. Furmánek: Zlatý vek v Karpatoch : keramika a kov doby bronzovej na Slovensku (2300-800 pred n. l.). Nitra 2004, 182 s.
Furmánek/Vladár 2015 - V. Furmánek/J. Vladár: Doba bronzová ako historická epocha. In: V. Furmánek (zost.): Staré Slovensko 4. Doba bronzová. Archaeologica Slovaca Monographiae. Nitra 2015, 11–20.
Bátora 2018 - J. Bátora: Slovensko v staršej dobe bronzovej. Bratislava 2018, 445 s.