Kostol reformovanej cirkvi, pôvodne Kostol Božského Srdca

Pôvodne katolícky kostol bol zasvätený Božskému Srdcu. Reformovanej cirkvi patrí od roku 1655. Kostol je vybudovaný starou rímskou technikou kamenného kvádrikového špárovaného muriva a kamenného muriva zaliateho maltou (opusreticu-latum). Vnútorná výplň múru je liata do debnenia vytvoreného kamennými kvádrami.

Románsku hmotu kostola tvorí loď, ktorá na východnej strane ústi do polkruhovej svätyne zaklenutej konchou, presvetlenej východným a juhovýchodným oknom. Západnú stranu uzatvárala empora, pôvodne mala nadstavanú vežu.

Na exteriérovej fasáde svätyne je čiastočne zachované architektonické členenie, ktoré tvorili lizénové rámy s oblúčikovým vlysom.

V roku 1883 bola požiarom zničená veža nahradená súčasnou, stavba spevnená opornými piliermi. Pri požiari odhalené nástenné maľby boli následne zabielené.

V rokoch 1931-1932 vykonal na kostole výskum Václav Mencl, ktorý ho charakterizoval ako najstaršiu stavbu bývalej tekovskej a hontianskej župy a jednu z najstarších stavieb Slovenska.

Následne bola vykonaná obnova, ktorá tieto zistenia uplatnila a stanovený metodický prístup možno na pamiatke vidieť doteraz. Románske murivo zbavené omietok, zastupuje ukážku tektonickej funkcie kamenného materiálu, barokové prístavby-oporné piliere a veža sú odlíšené omietnutým povrchom.