Kostol svätého Michala, archanjela

Kostol svätého Michala, archanjela

V Zoborskej listine z roku 1111 je písomná zmienka o „capelle sancti Michaeli“ viažuca sa k tomuto kostolu.

Nitra - Dražovce

Stavebný vývoj kostola od vzniku, v polovici 11. storočia, kontinuálne pokračoval do konca 13. storočia. Architektonicko-historický výskum identifikoval šesť stavebných etáp z románskeho obdobia, určených najmä na základe odlišného použitia stavebného materiálu, malty či techniky murovania.

Najstaršia stavebná hmota kostola mala jednoloďovú dispozíciu s podkovovitou apsidou, bola zistená už len v rozsahu základového muriva. Druhý kostol bol vybudovaný na základoch staršieho na prelome 11. a 12. storočia. Je dispozične a rozmerovo takmer totožný s prvým kostolom. Zo začiatku 13. storočia pochádza empora s tromi oblúkmi, dosahujúcimi na hranolovité piliere a z nej vyrastajúca veža, ktorá mala na podlaží empory vymurované iba stredné pole s oblúkovými otvormi na troch stranách. V priebehu 12. alebo v 13. storočí vznikla na južnej strane lode dvojpriestorová výstavba, ktorá zanikla asi v 15. storočí. Jej základy boli zistené archeologickým výskumom, účel prístavby však nie je jasný. Mohla slúžiť benediktínskym mníchom zo zoborského kláštora, ktorí v tom čase kostol spravovali. V roku 1787 sa kostol sv. Michala stal na približne 20 rokov farským. Pre prispôsobenie jeho užívaniu bol zväčšený portál v južnom múre lode, upravené okná a empora, na ktorej sa zväčšili bočné oblúky na prízemí a bola podklenutá v jednotlivých poliach novšími klenbami. Úprava empory sa odohrala ešte v 19. storočí vytvorením postranných múrov na poschodí, otvorených oblúkmi. Ďalšie úpravy kostola sa uskutočnili v rokoch 1900 a 1932, v 60-tych rokoch 20. storočia bol omietnutý a nanovo vydláždený, v rokoch 1993-1999 obnovený so zvýraznením jeho románskej podoby.

Z románskeho obdobia je zachovaný polkruhový víťazný oblúk s jedným pravouhlým ústupkom, apsida s kanchou, dva výklenky na južnej a severnej strane, ktoré slúžili na liturgické účely, okná v apside a lodi a tiež prestavaná empora s vežou, na ktorej boli zistené okenné otvory z niekoľkých stavebných fáz, prezentované linkou v omietke. Vstupný portál bol pri poslednej obnove proporčne prispôsobený výrazu fasády. Po obvode svätyne prebieha podstrešný pás strieškového vlysu, omietnutý exteriérový povrch kostola má na nárožiach lode
Priznané armovacie kamenné kvádre. V interiéri sú zreštaurované a prezentované zvyšky románskych omietok na empore a južnej stene lode. V okolí kostola sa nachádzajú monolitické kamenné náhrobné príkrovy, pochádzajúce z príkostolného cintorína.