Rotunda sv. Juraja pri Nitrianskej Blatnici

Nitrianska Blatnica 

Je postavená na okraji skalnatého výbežku vo výške 450 m n. m. Je jediným zachovaným dokladom dávneho osídlenia - osady, ktorá v priebehu 13. storočia zanikla. Rotunda postupne pustla až sa z nej, v priebehu približne 3 storočí, stala ruina.

   Rotunda sv. Juraja je súčasťou extravilánu obce Nitrianska Blatnica. Nachádza sa približne 5,5 km od obce v horskom prostredí na úpätí vrchu Marhát. Je postavená na okraji skalnatého výbežku vo výške 450 m n. m. Je jediným zachovaným dokladom dávneho osídlenia - osady, ktorá v priebehu 13. storočia zanikla. Rotunda postupne pustla až sa z nej, v priebehu približne 3 storočí, stala ruina.

   V rokoch 1530 – 1541 bola opravená. Pravdepodobne niektorou z príslušníčok rodu Thurzovcov. Táto renesančná oprava stavebne nijako nezasiahla do základnej podstaty pôvodnej hmoty rotundy. Opravila poškodené časti muriva a objekt zastrešila. Na základe nálezov fragmentov renesančného muriva bolo zistené, že v tomto období bola vybudovaná nová klenba v apside.

   Ešte koncom 16., prípadne začiatkom 17. storočia bola k južnej stene lode rotundy pristavaná pustovňa. Vznik pustovne pravdepodobne súvisel s terciárskym Bratstvom sv. Františka, ktoré pôsobilo pri farnosti v Nitrianskej Blatnici a bolo napojené na františkánsky konvent v Hlohovci. Predpokladáme, že niekedy v tomto období vznikla tradícia každoročne konanej púte k rotunde, ktorá sa koná k sviatku sv. Juraja. Púte k rotunde od ich vzniku trvajú kontinuálne dodnes, už viac ako 400 rokov.

   V 18. storočí vznikol v blízkosti rotundy väčší murovaný objekt tzv. pustovníckej školy. Zatiaľ jediným písomným dokladom o existencii školy pri rotunde je zmienka v nitrianskej župnej monografii z roku 1903, podľa ktorej školu ku koncu 18. storočia navštevoval neskorší ostrihomský prímas, kardinál Ján Scitovský. (V roku 1965 bola stavba školy, ktorá neskôr slúžila ako horáreň, asanovaná).

   V roku 1777 dochádza k radikálnej úprave interiéru a exteriéru rotundy. K západnej stene pred vstup do interiéru rotundy bola pristavaná trojpodlažná baroková veža. V interiéri apsidy bola odstránená renesančná klenba, ktorú nahradila nová, vyššie umiestnená tehlová klenba. V priestore lode boli vybudované piliere. Nesú murovanú emporu, prepojenú širokým otvorom s druhým nadzemným podlažím veže. Piliere zároveň nesú novú klenbu nad loďou. (Hypoteticky, v najstaršom období a aj po oprave v renesancii, mohla mať loď buď trámový záklopový strop, alebo len otvorený pohľad do podstrešia.)  

   Zároveň so stavebnými zmenami v rotunde bola v tomto období opravená a zväčšená aj prístavba pustovne.  Vieme, že prítomnosť a činnosť pustovníkov pri rotunde končí po roku 1814.

   Rotunda v priebehu 19. storočia prechádzala fázami poškodení a zároveň väčším množstvom opráv a s nimi súvisiacimi zmenami a poškodeniami originálnych častí, najmä korunnej profilovanej rímsy veže a laterny. Z dôvodu častého zatekania cez strechu dochádzalo k rozsiahlym stratám, hlavne barokových omietok a tvaroslovia barokových štukových architektonických detailov v interiéri.

   Baroková úprava výrazne zmenila pôvodný výraz a vzhľad rotundy. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo bola Rotunda sv. Juraja považovaná do roku 1973 za renesančno-barokovú stavbu.

    V roku 1973 bol vykonaný prvý stavebno-historický výskum. V nadväznosti na jeho zistenia bol od roku 1974 do roku 1980 realizovaný najprv zisťovací, neskôr rozsiahly archeologický výskum. V interiéri rotundy, v jej bezprostrednom okolí, neskôr aj v priľahlej územnej časti Púsť. Výstupy oboch výskumov zaradili vznik rotundy do 1. polovice 11. storočia. Archeologický výskum navyše predpokladal, že nadzemné murivo rotundy bolo vybudované na starších veľkomoravských základoch.

    V roku 2009 bol v interiéri rotundy vykonaný reštaurátorský výskum. Nepriniesol nálezy predpokladanej nástennej maliarskej výzdoby. Priniesol však množstvo nových zistení a v procese reštaurovania aj niekoľko zásadných významných objavov, ktoré posunuli vznik rotundy do predrománskeho obdobia. Z najdôležitejších nálezov z najstaršej fázy existencie rotundy uvedieme:

1. objav predrománskeho okenného otvoru s takmer úplne zachovanou najstaršou omietkou v jeho vnútri.

2. Nález celého maľovaného konsekračného kríža, ktorý ma latinský tvar.

3. Zistenie spôsobu výstavby po vrstvách. (Každá nasledujúca vrstva bola budovaná na vytvrdnuté murivo predchádzajúcej vrstvy a povrch každej vrstvy bol zahladený maltou). Toto zistenie jednoznačne potvrdilo zachovanosť muriva stien pôvodnej stavby. Steny rotundy sa miestami zachovali do výšky až 6,5 m.  

   Nálezy spresnili a rozšírili poznanie stavebného vývoja a v zachovaných fragmentoch a častiach aj výtvarnej výzdoby rotundy.

   Vzhľadom na uvedené významné zistenia bola stanovená metodika reštaurovania Rotundy sv. Juraja tak, aby boli sprístupnené dve zachované stavebné etapy. Najstaršia predrománska a posledná baroková prestavba. (Renesančná etapa bola pri barokovej prestavbe odstránená.)

V roku 2016 boli vykonané na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave prvé merania dvoch organických vzoriek rádiouhlíkovou metódou, ktoré potvrdili, že objekt vznikol v období 9. storočia. Všetky ďalšie získané vzorky organických a anorganických materiálov z najstaršej malty a omietok v procese reštaurovania (spolu 17 ks), sú v súčasnosti skúmané v rámci vytvoreného medzinárodného konzorcia laboratórií 6 štátov v Európe a  v USA, vrátane Slovenska. Výsledky budú zverejnené na medzinárodnej konferencii Radiocarbon v júli 2017 v Debrecíne.

   Priebežne získavané výsledky vykonaných analýz, ktoré už boli aj medializované, potvrdzujú výsledok prvého merania. Zaraďujú zatiaľ vznik rotundy do obdobia okolo polovice 9. storočia v čase existencie Veľkej Moravy. (Rotunda je vzdialená len 4 km od veľkomoravského hradiska Valy Bojná I a 7 km od hradiska Ducové – Kostelec, na ktorom sa zachovali rozmerovo aj tvarovo identické základy rotundy.)

Priľahlá pustovňa je jediná zachovaná pamiatka tohto druhu na Slovensku. Po ukončení reštaurovania jej interiéru a exteriéru v nej postupne vzniká malá expozícia. Bude slúžiť pre návštevníkov rotundy na priblíženie obrazu života pustovníka pri rotunde na prelome 18. – 19. storočia.

   Komplexné reštaurovanie zaradilo Rotundu sv. Juraja medzi naše najvýznamnejšie architektonické pamiatky.

   Na dnešnom stupni poznania môžeme vysloviť názor, že Rotunda sv. Juraja pri Nitrianskej Blatnici s veľkým rozsahom zachovaného pôvodného muriva je najstaršou stojacou rotundou nielen na území Slovenska, ale aj v rámci širšieho stredoeurópskeho priestoru.

    Tiež spôsob reštaurovania a koncepcia výtvarného riešenia nových doplnkov, bez nánosov romantizujúcich prvkov, zdôrazňuje historický význam, jedinečnosť a monumentalitu pamiatky. Vyriešenie uzatvorenia a ochrany objektu po reštaurovaní, použitím veľkoplošných sklenených uzáverov dvier a  okien (pôvodné sa nezachovali) a ďalších riešení, umožnilo vnímať umelecko-historické hodnoty interiéru rotundy a  pustovne v každom čase dňa a v priebehu celého roka. Jej vnímanie a spoznávanie umožňuje a  umocňuje aj osvetlenie interiéru a exteriéru rotundy po zotmení.

    Rotunda sv. Juraja pri Nitrianskej Blatnici získala reštaurovaním unikátnu hodnotu dejinného a kultúrno-historického významu, ktorý ju radí medzi naše najvzácnejšie sakrálne národné kultúrne pamiatky.